Chytí sa Sieť do siete?
Pravicový volič je frustrovaný a po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 má byť aj prečo.
Za predpokladu, že takýto volič nebude veriť „štandardným“ stranám vznikajú nové politické strany, ktoré si myslia, že uhrajú aspoň tých 5 percent. Neuhrajú však ani remízu.
Jediný potenciál z týchto strán má na politickej scéne Sieť, ktorá sa aj v prieskumoch pohybuje na dobrej hranici zvoliteľnoti.
Stále je však riziko, že sa gazda popáli, niekto ho nahrá a skončí veľmi zle. Strana zatiaľ nemá nosné témy a okrem Procházku nemá čím a ani kým osloviť. Ak sa im podarí zaujať voliča, nie len toho mestského, tak má veľký potenciál pomýšľať na „lídra“ pravice.
Ako vysoko skočí Skok?
Myslím, že Skok začal svoju hru o voličov veľmi dobre. Téma odluky cirkvi od štátu mu priniesla aj prvé body do tabuľky prieskumov, avšak veľmi nízko pod hranicou piatich percent. Bilbordy o odluke zapôsobili na svoju cieľovú skupinu, ale na Slovensku je táto názorová komunita veľmi malá.
Preto môžeme vidieť, ako má Miškov rozum pravice a srdce ľavice. Celkom vydarená kampaň, ale opäť nič konkrétne nehovorí. Liberálny volič si z toho odnesie veľmi málo.
Ak chce Skok osloviť liberálneho voliča, mal by hovoriť o tom, ako znížiť byrokraciu, zmenšiť štát, dopriať ľuďom viac osobných slobôd a menej ekonomických regulácii.
S tým by sa mohla popasovať aj SaS, ktorá je taktiež na svojom zvoliteľnom minime. Opäť je tu však názorové štiepenie, ktoré vyústi len do osočovania a ďalších hádok „napravo“. Volič je samozrejme zmätený a radšej nepríde k volebným urnám. SaS však treba pochváliť, kvôli jej „Agende 2020“, kde prišla s dobrými nápadmi pre liberálneho voliča.
Máme aj Šancu
Šanca hovorí o šanci na lepšie Slovensko, zdravotníctvo a apeluje na ženy. Ďalšia pravicová strana, ktorá ponúka „cliché“ v podobe lepšieho Slovenska. Kto nechce lepšie Slovensko?
Všetci chceme. Je ešte veľmi ťažké hodnotiť, keďže máme ďaleko do volieb, ale zatiaľ to nie je nič moc a preferencie sú takmer nulové. Črtajú sa štandardné pravicové opatrenia, ktoré však treba predať.
Ľavicový Sen
Eduard Chmelár sa nechal inšpirovať Martinom Lutherom Kingom a vyslovil svoj sen o Slovensku. Slovensko, ktoré nebude v NATO, ale v spoločnej európskej armáde a zoštátni strategické podniky. Pre ľavicového voliča celkom pekná alternatíva voči Smeru a niekoľko percent by mu mohla zobrať. O líderstve na „ľavo“ však zatiaľ nemôžeme hovoriť.
Ak chcú tieto strany dosiahnuť úspech, musia prísť s témami, ktoré nie sú abstraktné, ale niečo pre voliča ponúkajú. Nájsť nosné témy, ktoré pochopí každý.
Smer to už pochopil dávno. Sociálne balíčky, lacný plyn a pod. Všetko sa však môže zmeniť. Fico sa zatiaľ len potichu a s radosťou usmieva.
Ak sa Vám článok páčil, môžete zaň zahlasovať na Vybrali.sme