Čo sa vlastne stalo?
Paríž opäť ukázal, že Európa je zraniteľná viac, ako sme si mysleli. Teroristický útok však prišiel vo veľmi nevhodný čas. Pre niekoho môže byť záverom, že práve utečenecká kríza spôsobila toto šialenstvo. Logicky však nemožno prísť k takému zjednodušenému tvrdeniu.
Kde však vidím, že Európa zlyhala, je dodržiavanie vnútorných pravidiel. Mám na mysli Schengen a Dublin. Kritika Európskej únie je v tomto prípade oprávnená.
Možno sa dostávame do obdobia, kedy je potrebné prehodnotiť európsky projekt a pripomenúť si, prečo vlastne vznikol. Bol to mier. Strach z Nemecka a z vojny. Kontrola nad strategickými surovinami ako uhlie a oceľ. Zabrániť tomu, aby vznikol horor ako druhá svetová vojna. Podarilo sa. Teraz však musíme čeliť iným nástrahám. Svetový terorizmus.
Ten osudný piatok nie je len o Francúzsku. Je to o nás všetkých. Zasiahli nás, zasiahli našu kultúru. Mám taký pocit, že politika appeasementu nikdy nič neriešila. História, ako učiteľka ľudstva to vie. Teraz je strach z terorizmu a Európa musí byť opäť jednotná. Spolu s USA. Rokovať treba aj s Ruskom.
Čo je potrebné urobiť?
Zničiť Islamský štát? To je jasné. Treba však prehodnotiť postavenie Saudskej Arábie v tomto konflikte. Smutné je, že práve Saudi predsedajú výboru OSN pre ľudské práva. Raif Badawi. Za to, že slobodne písal dostal 10 rokov väzenia a 1000 rán bičom. A to predsedajú ľudským právam. Bezpečnostná rada OSN. Ak bude Rusko všetko vetovať, môžeme to zabaliť.
NATO? Musí prísť konečne spolu s Európou k riešeniu. Aj za cenu pozemnej operácie. Neurobiť nič je prijať fakt, že sme zraniteľní a že útoky môžu pokračovať. Takže urobiť niečo je vo vojne potrebné. Ak sa niečo nestane, západný svet ako ho poznáme sa zmení. Už nebude bezpečný.
Nemôžeme sa stále spoliehať na USA. Je potrebné rozprávať sa aj o spoločnej európskej armáde. Sú to však úvahy, ja viem. Ale viem aj to, že neurobiť nič je cesta do pekla. Naozaj sme vo vojne. Zvyknime si.
Ak sa Vám článok páčil, môžete zaň zahlasovať aj na Vybrali.sme
