Tlačovka s Ďurindom a Maďaričom

Áno, aj mne sa to zdá ako prekrývanie jednej z najväčších káuz, akú sme na Slovensku mali. S údivom som sledoval tlačovú konferenciu pána ministra Maďariča. Po boku nášho premiéra a pána Ďurindu z kapely Tublatanka som sa nestačil diviť, aké nezmysly môžu byť povedané priamo do kamier. Líder skupiny Tublatanka si myslí, že platy slovenských interprétov sa týmto zákonom zvýšia až dvojnásobne. Je to obrovský nezmysel. Vžime sa do pozície rádia.
Už len samotný fakt, že štát ide „pindať“ do súkromného rádia je veľmi závažný. Podnikateľské slobody by v demokratickej spoločnosti mali byť zaručené. Na Slovensku bohužiaľ nie sú. V prvom rade si treba uvedomiť, čo je hlavným zámerom rádia. Je to zárobok. Ak si skutočne myslíte, že majtelia rádia si ho založili len kvôli tomu, aby si mohli púšťať pesničky, tak ste na omyle. Základom je zarobiť. Je to taká istá podnikateľská činnosť, ako všetko ostatné.
Dopyt a ponuka pri rozhodovacom procese čo pustiť do éteru
Rádiá nemajú problém púšťať hudbu, ktorá bude keď aj v hebrejskom jazyku. Ale kto to bude počúvať, všakže? A to je jeden veľký problém. Ak bude hebrejská hudba dobrá a bude ju počúvať väčšina ľudí, tak niet pochýb, že ju budú hrať aj naše rádiá. A prečo? Pretože ak hudba zaújme ľudí, bude ju aj viac ľudí počúvať a rádio môže napríklad vysielať viac reklám, ktoré mu prinášajú zárobok. To znamená, že ak bude chcieť slovenskú hudbu väčšina ľudí, tak ju rádiá budú hrať. A to bez žiadnych kvôt alebo nariadení.
Otázka slovenskej identity
Pre pána premiéra Roberta Fica to je otázka slovenskej identity, pretože chce slovenskú identitu posilňovať rôznym spôsobom. Inak povedané, spôsobom porušovania podnikateľských slobôd rádia.
Juraj Topor, basgitarista kapely Tublatanka, to povedal jasne: „Pokiaľ to nie je prirodzené a nevypláva to, tak tými kvótami treba tej slovenskej hudbe pomôcť.“ A ja sa pýtam, na základe čoho? Lebo si to pán Topor myslí? Tak preto je dobré zaviesť kvóty? Ak chce premiér Fico posilňovať slovenskú identitu, tak prečo to nerobí cez legálne cesty? Veď predsa, ak si myslí spolu s pánom Rážom a Ďurindom, že slovenská hudba je skvelá, majú jedinečnú možnosť založiť vlastné rádio a konkurovať ostatným.
Prečo by sme mali nútiť ostatným rádiám, čo majú hrať?
Toto je elementárna otázka tohto absurdného zákona. Rádiá si predsa môžu hrať čo len chcú. Ak sa to niekomu nepáči, tak tu je skvelá možnosť demokracie použiť ovládač a jednoducho si rádio prepnúť alebo ho vypnúť. Pán Kušnierik to povedal pre Denník N veľmi pekne. Ak sa aj zavedú kvóty pre slovenskú hudbu, tak ak dnes hrajú rádiá 3 krát denne Adama Ďuricu, tak potom ho budú hrať 6 krát. Bohužiaľ, nebudú hrať Tublatanku. Odpoveď na otázku prečo si dajte sami.
Choďte a založte si vlastné
Mám rád slovenskú hudbu a prajem jej to najlepšie. Treba si však uvedomiť, že kvalita slovenskej hudby sa nezvýši tým, že nastavíme kvóty a budeme očakávať nárast platov a kvaltnú hudbu. Všetkým zástancom tohto zákona odporúčam založiť si rádio a konkurovať iným. To je skutočný spôsob, ako bojovať za viac slovenskej hudby. Nie kvótami a zákonmi.
Dopyt po hudbe v anglickom jazyku je buhužiaľ väčší. Tomu dopytu sa prispôsobili aj rádiá. Takže jediný spôsob, ako zvýšiť platy slovenských interpretov a ich hranie v rádiách nie je zákon, ale posilnenie dopytu po ich hudbe. A prečo dnes nie je? Aj na to si skúste dať odpoveď sami. Alebo bude za menej slovenskej hudby opäť zodpovedný nejaký ten Figeľ a bude ho potrebné odvolať?
Ak sa Vám článok páčil, tak zaň môžete zahlasovať aj na Vybrali.sme