Taliban sa za 20 rokov nezmenil, je však sofistikovaný a chce legitimitu. Inak neprežije

Dnes nie je isté do akej miery sa môže zopakovať situácia z pred 20 rokov, kedy jedna z najväčších teroristických organizácii Al-Kádia mala svoje najväčšie základne práve v Afganistane.

Taliban sa za 20 rokov nezmenil, je však sofistikovaný a chce legitimitu. Inak neprežije
Ilustračná foto (Zdroj: Sohaib Ghyasi)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Súčasná situácia v Afganistane je kritická, nestabilná a obyvatelia blízkovýchodnej krajiny sa postupne dostávajú do socio-ekonomického úpadku. Zhodli sa na diskusii GLOBSECu traja hostia v pravidelnom formáte verejných diskusii v KC Dunaj v Bratislave, ktoré organizuje GLOBSEC v spolupráci s GEM Agency.

Diskusie o Afganistane sa zúčastnila Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, Meena Sulenmenkhail, afgánka žijúca na Slovensku a poslanec NR SR Juraj Krúpa.

Aktuálnu situáciu vo svojej rodnej krajine popisuje Meena, ktorá žije na Slovensku už tri roky a študuje medicínu na LF UK. „Moja rodina si pamätá všetky hrôzy Talibanu, stále sme v pravidelnom kontakte a podľa mojich informácií sa Taliban za 20 rokov nezmenil,“ hovorí Meena, ktorá bola súčasťou evakuačného letu slovenským vládnym špeciálom z Afganistanu v auguste tohto roka.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jej slová podčiarkuje aj Zuzana Števulová, ktorá tvrdí, že krajinu aktuálne trápi najmä ekonomická kríza, keďže všetky finančné toky zo zahraničia boli pozastavené. Ľudia strácajú prácu, nemajú financie na základné ľudské potreby a situáciu zhoršuje vláda Talibanu, ktorá postupne začína uplatňovať svoje praktiky z pred 20-tich rokov.

Meena Sulaimankhail
Meena Sulaimankhail (zdroj: Meena Sulaimankhail)

Sofistikovaný Taliban

Hoci militanti pred nástupom do vlády a rýchlym ovládnutím krajiny hlásali, že budú dodržiavať základné ľudské práva či práva žien, situácia je diametrálne odlišná a dnes je už jasné, že o dodržiavaní ľudských práv nemôže byť ani reč. Ako uvádza Human Rights Watch, Taliban sa napríklad v meste Herat dopúšťa rozsiahleho a závažného porušovania ľudských práv žien a dievčat.

Skryť Vypnúť reklamu

Od ovládnutia mesta 12. augusta 2021 vyvoláva Taliban strach medzi ženami a dievčatami tým, že vyhľadáva vplyvné ženy, ktorým odopiera slobodný pohyb mimo ich domov, zavádza ich povinné zahaľovanie a zamedzuje im prístup k vzdelávaniu.

Niečo sa však predsa len zmenilo. Taliban na rozdiel od minulosti túži po medzinárodnom uznaní, pretože vie, že ak by postupoval tak, ako v minulosti, dlho by neprežil. Občianska spoločnosť je totiž v krajine zásadne na vyššej úrovni, ako tomu bolo pred zásahom spojencov.

S tým súhlasí aj Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, ktorá hovorí, že Taliban potrebuje medzinárodné uznanie aj kvôli finančným tokom, ktoré dnes prestali do krajiny prúdiť a bez nich je Afganistan odsúdený na trvalé ekonomické problémy. Navyše, v krajine stále do istej mieri fungujú nezávislé médiá. „Je to jeden z najväčších posunov v krajine za posledných 20 rokov,“ tvrdí Števulová.

Skryť Vypnúť reklamu

Náhly odchod prezidenta

Na diskusii GLOBSECu hovoril aj Juraj Krúpa, ktorý je predsedom výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V rokoch 2013-2016 pracoval na Stálej delegácii SR pri NATO a Afganistan sám navštívil. Na otázku, či sme nepremárnili 20 rokov pôsobenia v Afganistane a premrhali miliardy dolárov odpovedá, že niečo sa určite podarilo a nemali by sme hádzať celých 20 rokov za hlavu. Západ a spojenci v NATO už boli z Afganistanu unavení a navyše, Spojené štáty dnes vidia hlavnú hrozbu v Číne, na ktorú chcú zamerať celú svoju pozornosť.  

Samotný odchod z Afganistanu však Krúpa považuje za nešťastný a unáhlený. „Som presvedčený, že prítomnosť vojakov v Afganistane mala byť stále v nejakej forme. Samotný odchod z krajiny nebol podarený. Tomu však predchádzali najmä zlé politické rozhodnutia,“ vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Situácii nepomohol ani náhly odchod vtedajšieho prezidenta krajiny Ašrafa Ghaního, ktorý podľa mnohých podkopal motiváciu domácej armády v boji proti Talibanu. „Ak by Ghaní zostal v Kábule, Taliban by sa neodvážil do hlavného mesta vstúpiť,“ myslí si Zuzana Števulová, ktorá dodáva, že Taliban mal pred hlavným mestom rešpekt, no odchod prezidenta im otvoril brány do Kábulu, ktorý už nebol motivovaný brániť sa pred militantmi.

Deti v Kábule/Unsplash
Deti v Kábule/Unsplash (zdroj: Sohaib Ghyasi)

Migrácia a ľudské práva

Juraj Krúpa pripomína, že téma Afganistanu je pre náš región a Európu veľmi dôležitá aj z pohľadu migrácie. Každý konflikt so sebou prináša aj vlnu utečencov a dôležité je, aby Európa dokázala čeliť nekontrolovateľnej migrácii, ktorá môže predstavovať bezpečnostnú hrozbu.  

Nemenej závažnou hrozbou je pôsobenie teroristických skupín na území Afganistanu pod ochranou Talibanu. Hoci dnes nie je isté do akej miery sa môže zopakovať situácia z pred 20 rokov, kedy jedna z najväčších teroristických organizácii Al-Kádia mala svoje najväčšie základne práve v Afganistane, podobná hrozba naďalej pretrváva a pravdepodobnosť vzniku nových teroristických bášt je vysoká. Práve tie môžu byť hrozbou pre Európu a náš región.

Choďte domov, ženy patria do domácnosti

Otázka ľudských práv a najmä práv žien je veľkou výzvou aj pre Európu. Čo dokážeme z našej pozície urobiť, aby sme dokázali krajine pomôcť?

„Snažím sa cez sociálne siete robiť aspoň malú osvetu o ľudských právach. Podobne to dokáže robiť každý. Inú možnosť momentálne nemáme,“ hovorí počas diskusie GLOSBECu Meena, ktorej celá rodina žije stále v Afganistane. So svojimi spolužiačkami si každý deň telefonuje a motivuje ich, aby bojovali za svoje práva.

Správy z hlavného mesta Kábul už naznačujú, že práva žien budú naďalej absentovať v prioritách vládnuceho Talibanu. Financial Times prednedávnom priniesol reportáž priamo z Kábulu, kde boli prepustené sudkyne lokálnych súdov, ktoré rozhodovali o majetkoch či manželských sporoch.

Keď sa ženy, ktoré sa niekoľko dní po prepustení pokúsili vrátiť do práce, ocitli pred bránami súdu, ich vstup bol zamedzený práve bojovníkmi z Talibanu.

„Jasne nám vysvetlili, že už nemôžeme pracovať ako sudkyne,“ povedala dnes už jedna z bývalých sudkýň. „Niektorí boli voči nám nezdvorilí a kričali na nás: Choď domov - ženy sú určené pre domácnosť. Veľa som plakala. Zarábal som dobrý plat. Mali sme takmer všetko potrebné. Teraz je všetko preč,“ opisuje pre Financial Times Shayasta Wardak.

Adam Sipos

Adam Sipos

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  60x

Pracujem pre organizáciu GLOBSEC, študoval som v Bratislave a v Kodani. V minulosti som pôsobil vo viacerých slovenských médiách, ako aj v mládežníckej politike. Kontakt: adam.sipos@outlook.sk Zoznam autorových rubrík:  Politika

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu