Dobrá rada
Doris Goodwinová napísala úžasnú knihu s názvom Lincoln. Túto knihu by som odporúčal, aby si prečítali lídri súčasných politických strán. Možno by vyzerala komunikácia medzi stranami inak. Slovenská pravica je v troskách.
Aký spoločný odkaz vysielajú pre voliča? Negatívny. Aký je potenciál vydať pozitívny signál? Takmer žiadny. Slovenská mentalita asi ešte nie je na takej úrovni, aby súboj medzi politickými stranami prebiehal na základe faktov, argumentov a slušnosti. Slušnosť a rešpekt. To sú presne tie slová, ktoré by si mali politické strany do budúcna zapamätať.
Myslím si, že budúcnosť politiky na Slovensku môže byť konečne aj v pozitívnom náboji. Dnes sa takmer všetky pravicové strany hádajú. Obviňujú sa kto s kým pôjde do koalície so Smerom a navzájom sa nevedia dohodnúť, kto vlastne povalil vládu Ivety Radičovej.
Súčasne sa môže zdať, že sú proti Smeru. Negativita, negativita a ešte raz negativita. Diskusia o spolupráci? To sa dnes veľmi málo vidí a počuje. V čom spočíva odkaz knihy o Lincolnovi? Abraham Lincoln mal úžasnú vlastnosť urobiť zo súpera spojenca a rešpektovaného partnera, aj napriek odlišnému názoru. Získal si srdcia ľudí, lebo videli, že ho skutočne zaujíma posun vpred.
Samozrejme, že sa nemôžete spájať so zlodejmi. Ak by slovenským pravicovým stranám išlo skutočne o spoločný boj so Smerom, urobili by spoločnú tlačovku, kde dajú jasný signál, že aj napriek všetkému ťaháme za spoločný koniec. Namiesto toho sa pozeráme na prestrelku medzi Miškovom a Sulíkom, Prochádzkom a Bugárom, Matovičom a všetkými ostatnými. Táto kultúra vzájomnej nenávisti akoby prestala Slovákov baviť a začínajú podporovať extrém. Prečo? Lebo ich už nebaví pozerať sa na to, čo sa deje medzi pravicovými politikmi.
Kritika zabíja kultúru
Strana Smer to má veľmi podobné. Neodpovedanie novinárom, arogantné správanie, spolupráca s nikým. Budúcnosť je v slušnosti a spolupráci. Rešpektovanie názorových rozdielov je prvým krokom k tomu, aby sa na Slovensku vytvorila nová politická kultúra. V parlamente by mali začať prevládať slovíčka ako prepáč, ďakujem a prosím. Nie hajzel, diablov syn, fagan, chrapúň, šašo alebo idiot.
Úpadok zdravého rozumu je práve o politickej kultúre. Je o tom, že sa z našej politiky vytratila slušnosť a spolupráca. „Ten má právo kritizovať, kto má odvahu pomáhať,“ povedal Lincoln. Dnes len každý kritizuje, ale odvahu pomáhať nevidieť. Kritika nie je liek na úspech. Je to vyslanie negatívneho signálu. Aká bude odpoveď? Len ďalšia kritika.
Čo však výzva k spolupráci? Čo však hľadanie spoločných hodnôt a priorít? Menej kritizujme a viac sa chváľme a povzbudzujme. Ak sa zdravý rozum vytratí úplne, nastúpi ten nezdravý. Mám pocit, že sa to postupne deje a v našej politike dostávajú čoraz väčšiu podporu ľudia s nezdravým rozumom. Politika zdravého rozumu sa musí zotaviť. Budúcnosť má ten, kto bude čo najmenej kritizovať a viac spolupracovať.
Ak sa Vám článok páčil, môžete zaň zahlasovať na Vybrali.sme
