Pred pár dňami (či už skôr týzdňami) som zostal šokovaný. Vlastne, šokovaný som stále. Nad týmto národom, nad jeho mentalitou a schopnosťou nechať si prevŕtať koleno pre jeden cent vratného. Ale tentokrát som bol šokovaný z blogu jednej slečny. Nebudeme ukazovať prstom (lebo si nepamätáme kto to bol).
Aby som vás zasvätil. Slečna má blog, na ktorom uverejňuje svoje recepty a zaručené, overené postupy ako variť. Po domácky, jednoducho a hlavne aby sa čitateľ niečo naučil.
Znelo to dobre na úvod, ja sám sa len učím variť, (činnosť, ktorá sa stala mojím časovo naročným, pomerne drahým a teatrálnym koníčkom) a rád sa priučím od niekoho, kto to vie lepšie ako ja.
Tak som sa začítal. A zistil som, že k dosiahnutiu dobrej chuti potrebujete vegetu (ehm), na syrovú omáčku bambino (au) a šaláty si môžete vyrábať na roky dopredu, (no dobre pár dní). Zasiahlo ma to. Ako teroristi Ameriku (ako lietadlá, ktoré narazili do WTC pre neznalých, alebo ako Justin Bieber, pre tých ktorí si nie sú vedomí existencie toho malého televízneho programu menom správy).
Slečna totiž trafila, (nevedomky) klinec po hlavičke. Po značnom zdrbaní mi došlo, prečo tento národ nie je na mape Mischelinu a žerie pičoviny, za ktoré by ich autori mali ísť do väzenia. Jednoducho sa mi zdá, že nikto nevie ako má vyzerať poriadna gastronómia. Nebavíme sa tu teraz o 3 Mischelinovských lokáloch, kde posadnutosť dokonalosťou nepozná hranice. Bavíme sa o jednoduchom, poctivom jedle, uvarenom bez adatív (glutaman sodný..., všelijaké iné sračky) a surovín nízkej kvality (lebo to stálo o 3 centy menej ako 4x kvalitnejšia surovina).
O jedlách plných chuti, pripravené s láskou a zapálenosťou.
Po malej slovnej online vojne som si povedal: Challenge accepted.
V tomto blogu sa bude variť, nadávať a vysvetlovať. Chystám sa Vám ukázať, čo to je navariť kvalitné jedlo, koľko času to stojí, ale predovšetkým dať Vám recepty a postupy. Aspoň si uvedomíte koľko roboty je za tým a prečo si reštaurácie za kvalitné jedlo pýtaju vyššie peniaze. A snáď do zlých reštík prestanete chodiť (vrátane vývarovní). Budem vykrádať veľkých šéfkuchárov, hrať sa s ich receptami, vysvetlím Vám vedu za varením (áno decká, chémia, fyzika, biológia fungujú vo varení) a dám Vám všetky recepty, aby ste si tieto jedlá vedeli pripraviť doma.
Niektoré z nich budú klasiky francúzskej, slovenskej alebo inej kuchyne. Budem variť klasiky, ako napríklad bravčový perkelt, ktorý som troška upravil na základe techník, ktoré som sa naučil (a ktoré naučím Vás), exotické jedlá ako hovädzí chvost alebo vnútornosti. Skrátka veci, o ktorých ste ani netušili, že chutia geniálne.
Teraz si možno hovoríte, že každý dokáže zobrať do ruky kuchárky a vykrádať ich.
Ako hovorím, učím sa. Keď ste v živote varili aj niečo iné ako párky, tak viete že ani varenie podľa kuchárky nemusí priniesť výsledky ako z priloženého obrázka. Varenie je tiež remeslom ako dajme tomu obrábanie kovu. Stovky rokov veľkí šéfkuchári vyvíjali techniky, ktoré používame dodnes a umožňujú tvorbu konzistentného jedla (opäť pre neznalých, to je pokrm, ktorý po každom navarení chutí rovnako). Ovládnuť tieto techniky chce cvik.
Dám ruku do ohňa, že keď ste prvýkrát piekli kura, dostali ste niečo suché, v horšom prípade pripálené. Už príprava obyčajných kuracích pŕs vie byť umením. Pozývam Vás na cestu, počas ktorej sa tieto základné techniky budeme učit spolu.
Keď ovládnete tieto techniky, môžete sa pustiť do tvorby svojich vlastných receptov, ale musíte mať otvorenú myseľ, chuť experimentovať a skrotiť svoje ego (nie každý Váš výtvor musí byť dobrý, aj keď si to o ňom myslíte).
Mám pre Vás malé prekvapenie. Svoje pokusy budem natáčať a zverejňovať.
Brúste nože, pripravte leukoplasty a ideme na to.
Bon appetit.
