V piatok som vydal pravidelný týždenný newsletter Bez názvu, ktorý je dostupný iba predplatiteľom adamvalcek.sk a nezverejňujem ho tu na blogu.
Súčasťou aktuálneho vydania je úvaha v súvislosti s obvineniami proti viacnásobnému ministrovi vnútra za stranu Smer Robertovi Kaliňákovi a viacnásobnému premiérovi a odvekému predsedovi Smeru Robertovi Ficovi.
Viacero odberateľov newslettra sa mi v piatok a v sobotu ozvalo, úvahu ocenilo a z debát s nimi vyplynul návrh, či by som aspoň túto časť newslettra nezvážil šíriť aj mimo uzatvorený okruh predplatiteľov adamvalcek.sk.
Nakoniec som sa rozhodol ju ponúknuť tu na blogu domknutú.
Ak si však chcete prečítať celé vydanie piatkového newslettra, kde píšem aj o nezákonnom postupe sudcu Michala Trubana či o podozreniach z prania provízií cez reštaurácie Medusa, na tomto odkaze si môžete zakúpiť prístup k newslettru za akciovú cenu 3,90 eura za prvý mesiac (následne 6,90 eura/mesiac). Tu nájdete archív predchádzajúcich vydaní a na tomto odkaze je prehľad všetkých podporných balíčkov.
Vzhľadom na to, že ide o výňatok z newslettra, úvod prešiel nevyhnutnou úpravou.
***
Vlády ako zločinecké skupiny. Veľa otázok, málo odpovedí
Táto úvaha sa dá v podstate zhrnúť do troch otázok, na ktoré nepoznám odpovede, ale cítim potrebu si ich klásť: Kde končí nečestné a nemravné vládnutie a začína zločinné spolčenie vládnych činiteľov? Kto a ako má túto hranicu hľadať? A čo čaká aktuálnych i budúcich vládnych činiteľov a spoločnosť ako takú, ak bude teraz táto hranica nakreslená nesprávne?
Po prečítaní 107-stranového obvinenia Kaliňáka, Fica a v minulosti vplyvného podnikateľa Norberta Bödöra a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara je zjavné, že Národná kriminálna agentúra zhromaždila dostatok vierohodných a vzájomne do seba zapadajúcich dôkazov, prevažne výpovedí spolupracujúcich obvinených, že táto partia v minulosti protiprávne využila prístup k informáciám, ktoré sú predmetom daňového tajomstva na diskreditáciou svojich politických oponentov.
Ide o dva všeobecne známe prípady.
V prvom prípade Robert Fico pred parlamentnými voľbami v roku 2016 kritizoval lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča pre jeho údajné daňové delikty z čias, keď Matovič vydával regionálne inzertné noviny.
Podľa aktuálneho obvinenia mu tieto kompromitujúce informácie zozbierali a analyzovali vtedajší najvyšší predstavitelia finančnej správy v rozpore so zákonom, čím malo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa a k neoprávnenému vyzradeniu daňového tajomstva.
V druhom prípade Fico v roku 2017 kritizoval vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku tiež v súvislosti s jeho údajnými daňovými deliktami. Kiska financoval svoju kampaň pred prezidentskými voľbami v roku 2014 prostredníctvom svojej spoločnosti KTAG a podľa výsledkov daňovej kontroly v rozpore so zákonom firma zaradila výdavky na kampaň medzi daňovo uznateľné náklady. Média vtedy dostali e-mailom anonym s dokumentami z daňovej kontroly v spoločnosti KTAG.
Podľa aktuálneho obvinenia sa únik týchto dokumentov a ich následné anonymné rozposlanie realizovalo na pokyn Fica, čím malo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa a k neoprávnenému vyzradeniu daňového tajomstva.
Potiaľto sa obvinenie javí ako správne a relatívne presvedčivé.
Akú obhajobu zvolia a aké napätie spôsobí?
Samozrejme, bude závisieť od ďalšieho vyšetrovania, či sa podarí zhromaždiť ďalšie dôkazy tak, aby v súhrnne stačili súdu na uznanie viny Fica a Kaliňáka za protiprávnu diskreditáciu Matoviča a Kisku.
Dokazovanie v tomto prípade môže vniesť citeľné napätie do vzťahov medzi jednotlivými obvinenými, ktorí doteraz vystupovali súdržne a tak môže priniesť prekvapujúci vývoj.
Ilustrovať sa to dá napríklad vo vzťahu k preukazovaniu toho, že Fico a Kaliňák mali vydať pokyn na rozpracovanie Matoviča a Kisku, a následné vynesenie daňového tajomstva.
Spolupracujúci obvinení síce vypovedajú, že boli na stretnutiach o kompromitujúcich materiáloch proti Kiskovi a Matovičovi, kde bol aj Fico, a keďže vytváranie a zverejnenie takýchto materiálov politicky vyhovovalo práve Smeru a dôverne poznali nečestné pozadie fungovania vtedajšieho politického systému, všetci tomu rozumeli tak, že sa to deje s vedomím Fica, resp. na jeho prianie. Ale priame výpovede spolupracujúcich obvinených o úkolovaní smerujú najmä proti zvyšku partie.
Napríklad bývalý riaditeľ daňových kriminalistov Ľudovít Makó hovorí, že toto zadanie dostal od Gašpara a Bödöra. Makó síce vypovedá, že obaja sa pred ním mali vyjadriť, že pôvodným zadávateľom je vedenie Smeru, ale Gašpar a Bödör všetky obvinenia dlhodobo odmietajú.
Ak by sa Fico a Kaliňák pokúšali spochybňovať obvinenia práve takto – čo sa teraz síce nemusí zdať pravdepodobné, no ak sa ostatné obhajobné argumenty vyčerpajú, môže prísť aj k tomu – podráždilo by to Gašpara a Bödöra natoľko, že by začali uvažovať o spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní?
Prečo je v obvinení dôležitá zločinecká skupina
Kým obvinenie Fica a Kaliňáka v súvislosti s diskreditáciou Matoviča a Kisku sa javí, samo o sebe, presvedčivo, ich trestné stíhanie za údajné zosnovanie zločineckej skupiny, naopak, vzbudzuje rozpaky a obavy.
Obe obvinenia pritom spolu bezprostredne súvisia. Fico a spol. sú totiž obvinení za diskreditáciu Matoviča a Kisku práve ako členovia zločineckej skupiny, čo znamená, že v prípade dokázania viny im hrozia prísnejšie postihy.
Ak by neboli stíhaní za zosnovanie a podporu zločineckej skupiny, prípad by nespadal do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu (obaja sú síce stíhaní aj za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ale podľa takzvanej základnej skutkovej podstaty a do právomoci špeciálnej prokuratúry a špecializovaného súdu spadajú až vážnejšie zneužitia podľa takzvaných kvalifikovaných podstát).
Hypotetická otázka znie, ak by Fico a spol. neboli stíhaní ako členovia zločineckej skupiny, boli by vôbec stíhaní a v akom rozsahu? Ak by bol napríklad starší prípad diskreditácie Matoviča z roku 2016 posúdený iba ako menej závažné vyzradenie daňového tajomstva a menej závažné zneužívanie právomoci verejného činiteľa, tak by v závislosti od iných okolností pripadalo do úvahy premlčanie.
„V závislosti od iných okolností“ je v tomto kontexte dôležité slovné spojenie, pretože aj bez zločineckej skupiny by mohla polícia prípad posúdiť vážnejšie, napríklad, že Matoviča diskreditovali z osobitného motívu - politickej pomsty a premlčanie by potom do úvahy nepripadalo.
„Vyberali lojálnych“
Ale naspäť k pointe rozpakov a obáv v súvislosti so stíhaním Fica a spol. za zosnovanie zločineckej skupiny. Najprv niekoľko citátov z obvinenia.
„Obvinení Robert Fico a Robert Kaliňák, ktorí sa na zosnovaní zločineckej skupiny spolupodieľali, vystupovali a zastupovali danú zločineckú skupinu skrytým spôsobom navonok a to v podobe zastávania najvyšších pozícií v ústrednej štátnej správe Slovenskej republiky. Obvinenému Robertovi Kaliňákovi bol tiež priamo podriadený aj policajný zbor SR, pričom jednou z jeho hlavných úloh je aj samotné vyhľadávanie latentnej (skrytej, pozn.) trestnej činnosti, ako aj jej objasňovanie. (...) svojím postavením vyvíjali aktivity aj za účelom ďalšieho udržania si svojho politického a verejného postavenia. Za týmto účelom, na základe takto vybudovaných štruktúr, ktoré síce navonok vykazovali známky riadnej činnosti štátu, tak s ich vplyvom a s ich súhlasom boli dopredu vybrané osoby za ďalších jednotlivých členov týchto štruktúr zločineckej skupiny, ktoré svojou, či už aktívnou alebo pasívnou činnosťou prispievali k jej samotnej existencii.“
„Na vysoké štátne funkcie, z pozície politickej moci, vopred pripraveným, dohodnutým a naplánovaným spôsobom dosadili ako verejných funkcionárov nimi vybrané a im lojálne osoby a to, okrem iných, v súčinnosti s Norbertom Bödörom.“
„V takto vzájomne prepojenom, koordinovanom a viacstranne výhodnom vzťahu (...) ako členovia zločineckej skupiny, ktorú zosnovali aj za účelom zabezpečenia si osobných výhod ako aj výhod v politickom súboji pre stranu Smer a získania zvýhodnenia v politickom súboji a to použitím nedovolených prostriedkov a metód slúžiacich k získaniu informácií, ktoré diskreditujú politických oponentov, a teda ich cieľom bolo, aby došlo k vzájomne viacstranne výhodnému vzťahu, kde upevnenie a predĺženie politického vplyvu a moci strany Smer by zároveň umožnilo ďalšie fungovanie tejto zločineckej skupiny.“
„(...) (nižšie postavení členovia skupiny, pozn.) páchali trestnú činnosť aj mimo záujmov obvinených Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, najmä pre svoj vlastný finančný prospech.“
Obvinenie opisuje akúkoľvek vládu
Aj keby Fico a spol. boli ihneď uznaní za vinných za zneužívanie právomoci verejného činiteľa a vyzradenie daňového tajomstva v prípade diskreditácií Matoviča a Kisku, nevyhnutne v tom netreba vidieť existenciu zločineckej skupiny.
V politike je bežné, že do funkcií sa dosádzajú politickým stranám alebo ich predstaviteľom lojálni ľudia. Žiaľ, nie je prekvapujúce, že tí potom spätne pomôžu osobám, ktorým vďačia za funkcie, niekedy aj protiprávnym a trestným vynesením citlivých informácií z úradu. Je preto správne, ak sú za to trestne stíhaní.
Ale to, že vyššie postaveným funkcionárom dosadený nominant spácha trestný čin, ktorým pomôže napĺňať politické ciele „svojej“ strany, nevyhnutne nedokazuje, že ide o zločineckú skupinu.
Vyznie to síce cynicky, ale tieto policajného opisy politického oportunizmu sa vzťahujú viac či menej na akúkoľvek doterajšiu vládu. Kto by chcel, môžu tento prístup uplatniť aj na tú súčasnú.
Napríklad v dôvodovej správe k neúspešnému zákonu o čistkách na vedúcich pozíciách okresných úradov sa píše: „Jedným zo základných pilierov zmeny fungovania úradov je možnosť zmeny personálneho obsadenia (...) tak, aby dostala šancu nová generácia úradníkov (...), ktorá rozumie zmene, ktorú táto vláda prináša a stotožňuje sa so smerovaním s cieľmi, ktoré chce vláda v tejto oblasti dosiahnuť. V neposlednom rade, ak má prednosta okresného úradu prebrať zodpovednosť za chod a výsledky úradu, je dôležité, aby spolupracoval s ľuďmi, ktorým dôveruje, a ktorí naopak dôverujú jeho vízií.“
Iný, aktuálny, prípad. Týždenník Plus 7 dní vo štvrtok zverejnil opis údajnej komunikácie cez apku WhatsApp medzi ministrom vnútra Romanom Mikulcom a bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským, ktorý naznačuje, že Mikulec sa v rozpore so svojimi právomocami informoval o vývoji niektorých trestných konaní. O takom istom „vyťažovaní“ vypovedajú spolupracujúci svedkovia proti dvojici Kaliňák-Gašpar.
Ďalší príklad. OĽaNO uspelo v parlamentných voľbách najmä na téme protikorupčných aktivít proti súčasnej opozícii. Je preto prirodzené, že hnutie do verejných funkcií dosadilo ľudí, ktorí sú pre túto myšlienku nadchnutí a lojálne ju napĺňajú.
Ak je napríklad Igor Matovič presvedčený, že Fico je zločinec, nemusí dávať nikomu pokyny na jeho stíhanie, stačí, aby jeho hnutie do funkcií v rezortoch ministerstva vnútra a prokuratúry dosadilo ľudí, ktorí sú „rovnako naladení“ a sú presvedčení, že Fico je zločinec. Ďalej to pôjde už samo.
Ak v takej situácii dôjde napríklad k protiprávnemu úniku zvukovoobrazového záznamu z poľovníckej chaty, ktorého obsah je následne politikmi i „dosadenými“ predstaviteľmi orgánov činných v trestnom konaní využívaný na politický boj a ovplyvňovanie verejnej mienky o vine nahratých aktérov, a tým v podstate napĺňanie vlastného programu, má to byť považované nielen za trestne postihnuteľné konanie jednotlivca, ale za základy existencie zločineckej skupiny?
Aké majú byť rozlišovacie kritéria? Má to byť napríklad to, či ciele takto definovanej „zločineckej skupiny“ majú podporu dostatočne veľkej voličskej základne? Nie je to cesta opačným smerom ako vedie k právnemu štátu?
Kedy je dosadzovanie lojálnych ľudí do verejných funkcií a spoločné plánovania diskreditácie politických protivníkov síce neetické, ale nie trestné a kedy sa to stáva trestným?
Kedy je trestné, ak sa minister vnútra ide poradiť za významným podnikateľom, ktorého mieneniu dôveruje, o tom, koho dosadiť napríklad do funkcie policajného prezidenta alebo riaditeľa štátnej lotériovej spoločnosti Tipos?
A kto má odpovedať na tieto otázky? Majú odpovede hľadať vyšetrovatelia pri formulovaní obvinení? Alebo politici v rámci verejnej diskusie tom, že takéto nečestné pozadie politiky je nežiaduce a v rámci nej navrhovať legislatívne opatrenia, ktoré by takýmto situáciám predchádzali, napríklad definovaním dovoleného a nedovoleného lobingu?
Poznámky na záver
Na záver tri dôležité poznámky.
Prvá. Je naozaj možné, dokonca pravdepodobné, že Fico a spol. mohli fungovať ako zločinecká skupina napríklad vo vzťahu k ovplyvňovaniu verejných obstarávaní, korupcii a podobne. Indície však nestačia a teraz to ani nie je predmetom tohto obvinenia. Netreba si to zamieňať. Existencia zločineckej skupiny je momentálne Národnou kriminálnou agentúrou odvodená predovšetkým od toho, že do funkcií boli dosadzovaní ľudia lojálni Ficovi a spol., a spoločne sa podieľali na diskreditácii politických oponentov a činnostiach v prospech udržania Smeru pri moci.
Druhá. Vyšetrovateľ na vyše desiatich stranách podrobne analyzuje mediálne výstupy Fica, v ktorých v uplynulých mesiacoch spochybňoval spolupracujúcich obvinených a trestné stíhania proti nominantom Smeru.
Na jednej strane vyšetrovateľ priznáva, že tieto jeho vyjadrenia nie sú Ficovi kladené za vinu, ale na druhej strane sa o ne opiera tvrdenie, že Fico má „silný vzťah k iným členom (zločineckej) skupiny“ a takouto verejnou kritikou im „potvrdil svoju podporu a náklonnosť“. Prinajmenšom v jednom prípade, v prípade trestne stíhaného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, vyšetrovateľ dokonca hodnotí správnosť Ficovho názoru, keď ho označuje za „jednostranný a jednosmerný“.
Tento článok vznikol vo štvrtok popoludní, v čase, keď ešte neboli známe podrobnosti z návrhu na vzatie Kaliňáka do väzby, resp. z podnetu na podanie návrhu na vydanie Fica na väzobné trestné stíhanie, ale je predstaviteľné, že práve táto mediálna analýza (spolu s nahrávkami z poľovníckej chaty) bude tvoriť základ argumentácie v prospech kolúznej väzby – že existuje riziko, že na slobode by aj prostredníctvom mediálnych vyhlásení ovplyvňovali už známych, ale aj dosiaľ nestotožnených svedkov a podobne.
Takáto argumentácia sa javí nebezpečná, pretože verejná kritika postupov orgánov činných v trestnom konaní či jednotlivých spolupracujúcich obvinených, sama o sebe, neznamená, že ňou ktokoľvek prejavuje svoju podporu alebo náklonnosť voči obvineným v jednotlivých trestných kauzách.
A práve pre druhú poznámku vyslovujem aj túto tretiu. Diskusia o hranici, na ktorej končí nečestné a nemravné vládnutie, podporované nezákonným konaním jednotlivcov, a začína zločinné spolčenie, neslúži na legitimizovanie a zľahčovanie vážnosti obvinení Fica a spol. z protiprávnej diskreditácie politických oponentov.
Netreba sa nechať oklamať ani jedným z názorových prúdov, že ak by neplatilo jedno, neplatilo by ani druhé. Nie. Ak by neboli stíhaní za zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, nič to nemení na fakte, že solídna množina dôkazov nasvedčuje tomu, že v prípadoch daňových káuz Matoviča a Kisku zneužili svoju právomoc a vyzradili daňové tajomstvo.
