“Nevieš náhodou ako…” Ďalšie jej slová už prehlušili tóny valčíka, čo hraliv sále… Chcela sa baviť, len baviť, mno znovu sa to zvrtlo… Neznášala, keď musela…
“MorGAN, takýmto trucovaním svojím povinnostiam neunikneš. Musíš sa viac o sebastarať…” Jej matka bola naozaj výnimočná…. Dokázala prekričať i ten hluk zospoločenskej sály… Vošla do svojej izby a zabuchla dvere. Konečne ticho.Priložila do krbu. Aspoň na chvíľu sama. Rozhodla sa, že si tú chvíľu vychutná.Uvelebila sa v obľúbenom kresle pred kozubom a pustila sa konečne do knižky,ktorú jej už pred mesiacom požičal Lazy. V kozube praskal oheň a vonku saspustil dážď. Z príjemného snenia, ju vytrhlo prudké zaklopanie na dvere.
“Morgi, si tam?” Nestihla ani odpovedať a do izby vošla s utrápeným výrazomMadam Hu. “Asi vyrušujem však… prepáč, hneď odídem.. vidím, že tu máš pohodu…”
“Prosím ťa Hu neblbni, sadni si.. Čo sa deje? Stalo sa niečo?” Odložila knihu.I dnes bude musieť počkať.
“Áno, stalo.. ale vlastne nič dôležité…. To má čas… “
“Ale mno tak Hu, ked už si začala, tak dokonči. A nestoj medzi dverami,odnesieš mi spánok. Sadni si, dáš si so mnou vína? ” Naliala si plný pohárvína. Cítila, že to bude asi potrebovať. Madam Hu málokedy zavítala k nej taktosama od seba, osobne a bez doprovodnej suity.
„Ďakujem, už nie, mala som dole na oslave. Morgi, nehovorila si teraz niekedy sCollom?“
„Nie, prečo? Stalo sa niečo?”
“Vlastne nič, nechaj tak, zabudni na to…”
“Hu…”
“Spomínaš si na tie naše spoločné rokovania s ním a Brillom? Uzavrela sa vtedydohoda, že budem môcť viesť vlastnú armádu.”
“Pamätám… Ale dnes večer mi spomínal nejaký nový dekrét, čo ti vraj posielal…”
“Áno predvčerom ráno prišiel od Brilla posol so správou a dekrétom, že mi rušiavšetky právomoci, ktoré mi vtedy schválili a že ma priraďujú len k zásobovacejjednotke. Rozumieš? Mne, čo tu patrím medzi Vyvolených…”
“Hu, lenže náš svet je iný ako Babylónia. Mame tu síce viacej samostatnosti, alezas málokto pomôže, ak sa tebe, či mne niečo stane. Tu sme zodpovedné samé zaseba. V Babylónii nie, tam si pomáhajú ľudia z rodu navzájom medzi sebou. Ichrod je prednejší. Na tom je založená ich ekonomika…”
„A politika… Viem, ale teraz? Ked som už všetko pripravila a zariadila, midajú na starosť bohapusté zásobovanie? Zase meniť plány a rozvrh… Morgi ja…“
„Mám si pohovoriť o tom s Collom?“
“Keby si mohla… Nechcem sa mu vnucovať… No viem, že prijal pozvanie na dnešnúoslavu tvojho prijatia medzi nás Vyvolených… Takže…”
“Oki, porozprávam sa sním o tom a uvidím, čo sa dá robiť s tým dekrétom.”Madam Hu pomaly vstala a zberala sa na odchod.
“Morgi, ďakujem… už musím ísť. Sľúbila som manželovi ešte jeden tanec,pravdepodobne ma už zháňa. A…“
„Dám vedieť.. Hu?”
“Áno?” Otočila sa už vo dverách.
“Nezabúdaj, že len tu sme Vyvolené, v Babylonii sme stále radovými členmi…”Nestihla to ani dopovedať a madam Hu už bola preč. Ako zatvárala za ňou dvere,rozletelo sa okno a dovnútra šiboval dážď a vietor. Kto siiiiiiiii…? Striaslo ju. Podišla k oknu, že ho zatvorí. Čo chceeeeeeeeeeeeeš…? Nočnú oblohupráve preťal blesk a v diaľke sa ozývalo dunenie hromu. Otočila sa. Chcela sapresvedčiť, či je naozaj v izbe sama.
