"Hisham, už si tu vyše mesiaca... Čo hovoríš na Slovensko?" Spýtal sa kolega.
"Mám ho rád." Zasmiali sme sa. "Nie vážne, mám ho rád."
"Slovensko či slovenské dievčatá?" Nedalo mi si doňho vrtnúť.
"Slovensko, i keď je pravda, že i dievčatá tu máte pekné..." Odpovedal Hisham.
"Však?" Smial sa kolega a mrkol na mňa. Začala som byť zvedavá.
"Prečo máš rád Slovensko Hisham?" Spýtala som sa.
"Tam v Libanone odkial ja pochádzam je zvykom pri stretnutí dvoch ľudí ako prvé sa spýtať odkial si? Pričom ak si náhodou z inej oblasti ako ja napr. ja zo severu a ty z juhu znamená to, že ja som moslim a ty si kresťan-žid-neznaboh, alebo čokoľvek iné čo ťa napadne. Čo pre mňa znamená, že naša debata nech mala byť akokoľvek dôležitá sa práve skončila. To len preto, že nepochádzame z rovnakej časti Libanonu pretože niesme rovnakého vyznania. A tým pádom ma nezaujíma ani tvoje meno. Ale vy Slováci ste iný. Srdečnejší. Nech prídem kamkoľvek a stretnem kohokoľvek jeho prvé slová sú - Ahoj, ja som Peter-Magda-Jana-Milan... A ty? Pričom môj pôvod pre vás nieje až tak dôležitý ako u nás doma. Pre vás som jednoducho Hisham. Preto mám rád Slovensko."
24. sep 2008 o 15:07
Páči sa: 0x
Prečítané: 600x
Ahoj, ja som...
Je zvláštne ako horlivo súdime, škatuľkujeme hneď ľudí podľa toho odkiaľ pochádzajú. Nedôverujeme im. Ak Arab, tak musí byť terorista.... Ak z Kolumbie, tak drogový díler... Ak z Talianska, tak mafián... A nie podľa toho ako sa správajú pri kontakte s nami. Všimli ste si?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)