Ochrana osobných údajov

Odkedy žijeme samé, všetko sa snažíme platiť si načas tak, ako všetci slušní a prispôsobiví občania v tomto štáte. Sestre dal podpísať nejaký zdrap odtrhnutého požmoleného papiera, aby mal dôkaz, že zásielku prebrala. Aké veľké bolo naše prekvapenie, keď sme papier roztvorili a zistili, že naozaj ide o exekúciu z DPMK a.s. . O tom, že tam bola pokuta, ktorá bola pridelená neprávom, pretože skvelí revízori vždy len nastúpia a nepočkajú, kým si aj tí, čo nastúpili s nimi stihnú aspoň tašky z rúk zložiť, označila svoj cestovný doklad, radšej pomlčím. Každopádne exekúcia bola prinesená na spomínanom recyklovanom papieri, bez obálky, bez akejkoľvek formality, či ochrany osobných údajov. Po roztvorení papiera na nás spod všetkých tých úradných čmáraním vykúklo niekoľko súm a aj jedno jediné telefónne číslo. Keďže sa moja sestra nerada s niekým háda, ale ja si to užívam statočne, tak som tam zavolal v jej mene, samozrejme s jej zvolením. Najskôr bolo niekoľkokrát obsadené. O pár minút na to, telefón konečne niekto zdvihol. Ozvala sa mi nejaká pani, ktorej meno som žiaľ nerozumela, lebo asi mala v ústach chutný ale príliš horúci zemiak, alebo jej práve odchádzal z perónu rýchlik. Keď som na ňu vyvalila kto som a čo som, opýtala sa na nejaké čísielko exekúcie. Túto otázku som tiež prepočula, lebo pani už na rýchlik utekala. Po nadiktovaní čísla jej žiaľ jej systém nič nevyhodil, a tak si popýtala meno a priezvisko. Až po uvedení týchto dvoch údajov jej konečne vyhodilo, čo sme potrebovali. Prvá moja otázka , ktorá bola už povedaná s veľkým hnevom v hlase bolo, ako je možné, že exekúcia prosím pekne došla s dvojročným omeškaním. V úvode som schválne neuviedla, že na exekúcii bol rok uznesenia exekúcie 2011. Prosím pekne žijeme v roku 2013, ale asi sa to dva roky niekde stratilo na poriadkom preplnenom Exekútorskom úrade. Pani „veľmi príjemná“ mi oznámila, že sa nám to snažili doručiť už dva roky, ale stále sa im to vracalo naspäť. Potom už naozaj nahnevaná a dosť nespokojná s jej plytkou odpoveďou som sa opýtala, čo to sú za poriadky, že oznámenie došlo iba ako kus papiera, bez obálky, bez toho , aby obsah oznámenia nebol verejne čitateľný. Povedala mi, že ak nám to bolo doručené ich kuriérom tak on je viazaný sľubom mlčanlivosti. Že všetci podpísali zmluvu, v ktorej uviedli, že o týchto veciach nesmú verejne hovoriť. Keďže tento štát poznám, a poznám aj to ako sme „chránení“ a o tom, že sa tu osobné údaje rozdávajú kade tade radšej tiež pomlčím, lebo táto sloboda a demokracia ma ešte dá zatvoriť. Každopádne tetuška na úrade mi milo zatrilkovala sumu , ktorú má sestra zaplatiť. Suma aj s trovmi konania a odmenami pre všetkých exekútorov, ktorý sa na tom „nažerú“ bola 214,5,-eur s tým, že ak to nezaplatí do 14 dní , všetko porastie ešte o nejaké tie desiatky eur. To už som nezvládla a povedala som jej, že sa jej ešte ozvem, ale nech očakáva, že ich súdne napadneme už len z titulu, že ochrana osobných údajov absolútne ale absolútne nebola zachovaná. Povedala mi, že do 14 dní mám právo na čokoľvek, aj odvolať sa voči rozhodnutiu a tým sa so mnou rozlúčila, alebo ma skôr rozčúlila. Touto nemilou skúsenosťou, ktorú tu s vami chcem zdieľať vám len chcem milí spoluobčania otvoriť oči , že nie je všetko zlato čo sa blyští , nie je všetko koňak čo.... Veď to poznáte. Ponaučenie z môjho smutného príbehu znie, neverte všetkému, čo vidíte a počujete o tom, čo sa deje, lebo v skutočnosti je to žiaľ omnoho ale omnoho horšie.