Pomaly sa blížilo leto. Začínali sa skúšky v letnom semestri, ktorý je už pre mňa posledný a keďže sa v lete budem chystať písať diplomovku, nebolo by odveci si zaobstarať dajaký ten notebook a nie stále kradnúť sestre. Síce vraví, že jej to nevadí, ale ja tak... Navyše aj škola mi berie veľa peňazí, tak by nebolo na škodu si privyrobiť nejakou tu brigádičkou. Zo školy síce dostávam sociálne i prospechové štipendium, no peňazí nazvyš nikdy nie je dosť a sem tam sa potešiť aj nejakou tou maličkosťou je fajn.
Rozmýšľala som teda, kde zohnať nejakú tú brigádu, čo by nebola fyzicky veľmi náročná pre môj zdravotný stav. Pracovala som už hocikde, ako pokladníčka v Bille, doručovateľka, roznášala som letáky, ale čo teraz? Minulé leto som nerobila, chcela som si len užívať leto, ale tá moja hyperaktivita ma núti dačo robiť. Pozerala som rôzne inzeráty na brigádnicke pozície, nároky boli vyššie ako pred pár rokmi a väčšinou sa to skončilo tým, že by som potrebovala pri práci obe ruky. Žiaľ, tie moje nie sú plne fukčné. Do zahraničia ma to tiež nelákalo, veď chcem začať pracovať na mojej diplomovke a v zahraničí by bolo obtiažne, priam nemožné zohnať literatúru, ktorú by som potrebovala.
Pomaly som sa vzdala predstavy, že budem v lete brigádovať a začala som sa pripravovať na skúšky. Veľmi sa mi učiť nechcelo, nechápem, čo to bolo so mnou v tomto semestri, no taký odpor k učeniu ako terza som ešte nikdy nemala. Možno to bolo spôsobené tým, že prišlo pomerne skoro teplo, viac ma teda lákalo byť niekde vonku, ako dnu zatvorená nad knihami a hlavne pri takých ťažkých skúškach ako boli tieto.
Jeden večer som sa ako zvyčajne učila, keď ktosi zazvonil. Bola to starkej kamarátka s dcérou, ktorá sa prišla opýtať, či jedna z nás, teda ja alebo sestra, nehľadáme brigádu. Keďže sestra je stále verná Bille, tak zavolali mňa. Nemohla som tomu uveriť, že brigáda si ma "našla" sama. Maloísť o prácu v drogérii Dr.Og na štyri hodiny denne, ak náhodou nejaká predavačka bude chýbať. Išlo len o stráženie tovaru, pred dlhoprstými nakupujúcimi. Samozrejme, že som súhlasila.
Síce som musela už začať pracovať počas skúškového, no ak som potrebovala voľno, nebol problém a vždy ma niektorá z nich zastúpila. Je to síce malá drogéria, fajn príjemný kolektív, nenáročná práca a k tomu všetkému dobre ohodnotená a mne to ako študentke plne stačí. Veď z času na čas je veľmi úžitočné vymeniť duševnú prácu za fyzickú, až sa dá teda vykladanie kozmetiky a stráženie za ňu pokladať. No práca s ľuďmi ma baví...
Už asi fakt začnem veriť, že pre nás dôležité veci sa stanú nečakané, teda keď najmenej dúfame, že by nás mohlo čosi príjemne prekvapiť.
