Začalo sa to celkom nevinne. Boli asi dve hodiny v noci, keď ma moja sestra zobudila, že jej je zle. Vraj zjedla bagetu a nesadla jej dobre. Tak sme spolu kecali, až mi povedala, že už jej je lepšie a ideme znovu spať. Ešte sem tam som ju v noci skontrolovala, spala doť nepokojne, ale všetko bolo inak v poriadku...
Ráno sa jej stav však zhoršil, pridružili sa silné bolesti hlavy, prudko vracala a bolo jej celkovo veľmi zle. Keďže bolesti neustupovali ani poobede, mama sa rozhodla vziať ju na pohotovosť, keďže obvodní lekári už mali po ordinačných hodinách. Keď už konečne prišli s námahou na polikliniku a lekárka ich vzala, len stroho skonštatovala, že môže ísť o podráždenie alebo zápal mozgových blán, no nemá jej čo na to dať, nech chvíľu počká. Zmerala jej tlak a teplotu, tá však bola v poriadku, tak ju opäť pustila domov.Pichla jej teda nejakú injekciu proti vracaniu a upozornila, aby pila colu len po lyžičkách.
Doma sa však stav stále viac zhoršoval, sestra už nevládala takmer chodiť, bolesti hlavy boli už neznesiteľné a liekmi proti bolesti bola takmer predávkovaná. V noci to bolo ešte horšie, bolelo ma, keď som ju videla, ako sa trápi a my jej nedokážeme pomôcť. Navyše mala štyri dni pred štátnicami...
Opäť sme sa rozhodli , že ju odvezieme na pohotovosť. No ešte predtým nás napadlo zavolať jej obvodnej lekárke, pretože diagnoza zápal mozgových blán je pomerne vážna a pokiaľ viem, sú pri nej vysoké teploty a stuhnutie šije, čo sa u sestry ale neprejavilo. Jej lekárka takto na diaľku, teda po telefóne rozmýšľala, čo by to mohlo byť a napadlo ju, že môže ísť aj o silnú migrénu. Tiež nám poradila, aby sme sa vrátili na pohotovosť, ke jej pichnú magnézium a malo by to byť v poriadku.
Keď sme dorazili na pohotovosť, lekárka sa spýtala, čo sa deje. Rozpovedali sme jej, že sestrin stav sa zhoršil, čo mohla vidieť sama, no lekárka len pokrútila hlavou a nevedela, čo s ňou. Tak sa jej mama spýtala, či nemôže ísť o migrénu. Hneď však prudko zareagovala, že sme jej to mohli povedať skôr, keď si myslíme, že je to migréna. Magnézium jej však pichnúť nemohla, pretože na pohotovosti im chýba, rovnako ako leukoplast a nožnice na strihanie obväzov. Vybavenosť polikliniky bola skôr do plaču. Predpísala jej dajaké lieky proti migréne s poznámkou, že aj tak jej to nepomôže, vraj tie lieky ešte nikomu nezabrali. A nech si kúpi ešte magnéziové lieky, no až ráno, pretože všetky lekárne sú už pozatvárané. To už nás načisto dojalo a samozrejme sme zvažovali možnosť napísať riaditeľovi polikliniky. Veď ako môže takto fungovať lekárska starostlivosť v 20 tisícovom meste???
Doma sme sa jej snažili pomôcť, ako sme vedeli a hneď ráno sme utekali kúpiť predpísané lieky. Hneď po užití magnézia sa sestrin stav po chvíli natoľko upravil, že bola schopná sa aspoň posadiť. Keby však pohotovosť fungovala tak ako má, bola by ušetrená mnohej bolesti, ktorú musela prečkať do rána
