Prišiel k nim už v sobotu ráno. V tej chvíli bola šťastná iba ak jej mama. Veď má predsa nového priateľa, ktorý bude teraz s nimi bývať. V trojizbovom byte spolu s ďalšími piatimi členmi rodiny. Bude ich teda šesť. Asi trošku priveľa na taký malý byt, no pomestia sa. To však ešte netušila, čo všetko ju čaká. Mala síce vlastnú izbu, svoje súkromie, jej mama s priateľom však museli spať v obývačke, ale dalo sa to...
Prešlo pár dní a všetko sa zhoršilo. Jej stará mam bola veľmi proti vzťahu svojej dcéry s tým chlapom, ako ho sama nazývala. Predsa, je vysokoškolsky vzdelaná a on je len robotník na družstve, to predsa nemôže fungovať. Postupne sa začal sled večných neutíchajúcich hádok, ktoré hlavne ju oberali o energiu. Vidieť svoju matku so starou mamou v neustálych konfliktoch, to predsa nemôže nikomu robiť dobre. No ešte vždy mala možnosť ukryť sa vo svojej izbe, skryť hlavu pod vankúš a nič nepočuť. No dokedy?
Situácie doma sa menili podľa nálady. Starká bola aspoň vtedy ako tak spokojná, keď dostávala hodnotné darčeky, retiazku, pozvania do reštaurácie, peniaze... To ju na chvíľu uspokojilo, bola to akoby náplasť na jej tyranskú dušu, ktorou pomaly rozbíjala rodinu. No nie iba ona bola vinná, v každom z nich sa skrýval kúsok viny, ktorú zo sebou vliekli z minulosti ako tieň. ktorý im nedovoľoval ich od seba odtrhnúť. Museli žiť všetci spolu, vedeli prečo a vedeli, že sa od seba len ťažko môžu odlúčiť.
Hádky sa stupňujú čoraz viac, je počuť krik, výčitky, plač, obhajovanie seba samých a nekonečné hádzanie viny jeden na druhého bez možnosti niečo s tým urobiť.
Sú v obchode. Ona, jej mama a starká. Snaží sa rozprúdiť aspoň trochu tú napätú situáciu medzi nimi. Už síce nevie ako, čo sa dá robiť a prečo by to mala aj vedieť? Prečo má robiť rodiča svojim rodičom? Vždy sa musí o mamu postarať. Jej chovanie je miestami až detinské, s večne nesprávnymi rozhodnutiami a priveľkou závislosťou na dcérach už od skorého veku. Žiadna samostatnosť, zodpovednosť..nič.
Vyberá si šaty v obchode, keď zrazu začuje svoju matku, ako kričí jej meno. Uteká na druhú stranu obchodu, keď vtom jej matka dostane hysterický záchvat. Kričí, že už ďalej nevládze, že jej všetci ničia život, na nikom jej už nezáleží, ani na vlastných deťoch a len tak medzi rečou oznamuje, že odchádza s kamarátkou do zahraničia. Mama sa snaží utiecť, čo jej nedovoľuje stará mama. Ona sa na to divadlo prizerá a nevie , čo povedať. Okolo nakupujúci s nemým úžasom pozerajú na tú hádku, alebo už bitku, ktorá sa tam zomlela. Vie, že musí niečo urobiť. Zakričí na obe, aby prestali. Celé vnútro jej trasie, nemôže dýchať, no snaží sa ich upokojiť. Skríkne ešte raz, že je to snáď počuť po celom obchode a vtom sa obe strhnú a ostanú ticho. Všetci tam stoja, zničení z toho, čo sa stalo a odchádzajú preč.
Prídu domov, situácia je pokojná, aspoň nateraz. Dokedy však?
