Sedím si v čakárni na očnom oddelení, kde sa najednej chodbe okrem očnej nachádza ešte aj diabetológ, interné, EKG, kožné,ortopédia a neviem čo ešte. takže z toho logicky vyplýva, že je tam ľudí ako vsobotu na trhu.
Samozrejme, že už ma nebaví to večné čakanie, veďkoho by aj, ale keď idem k lekárovi, vždy sa vyzbrojím poriadnou dávkoutrpezlivosti. Sem- tam mi pretečie, keď sa všetci snažia predbiehať a neustálevyklopávajú lekárom, aby ich zobral prednostne, pretože jednej plačú doma deti,druhý by nestihol autobus a tretí sa nudí, alebo čo ja viem čo si vymýšľajú.Sestrička už len zdvorilo odpovie, že prednostne sa berú len akútne prípady, apod., čo však majú pacienti vypísané na dverách.
Ako tam tak pokojne čítam časopis a popíjam malinovkuz bufetu, ktorá je značne predražená, vtom začujem akýsi šum. Pozriem sa avidím, ako jedna pani leží na zemi a z úst jej ide krv. Má záchvat, asi siprehryzla jazyk. Ľudia sa jej v prvom momente snažia pomôcť a klopú nanajbližšie dvere. Nikto však neotvára, tak skúšajú ďalšie, avšak zaseneúspešne. Preto už trpezlivosť viacerých pretečie a začnú nadávať na nášzdravotný systém a lenivosť lekárov, ktorým sa nechce odlepiť ich "hnilézadky", ako počujem z viacerých strán.
Napokon jedno dievča začne riadne trepať nadvere, pokiaľ sa neotvoria a nahnevaná sestrička sa pýta, čo to robí. Vtom všakzbadá pani na chodbe, okamžite privolá lekárku, ktorá jej poskytne prvú pomoc,odvolá záchranku, ktorá ihneď pribehne a pani odvážajú do najbližšej nemocnice,keďže u nás je len poliklinika.
Keď už je po všetko, nasrdení pacienti začnúlekárke nadávať, prečo neotvorila skôr a čo je to za blbosť mať na dveráchvypísané : " Nerušiť klopaním, pacientov voláme", veď odpadnutýpacient predsa klopať nemôže. Lekárka však pokojným tónom odpovie, že častokrátmajú v ambulancii vážny prípad a medzitým musia tisíckrát odbehnúť na klopaniepacientov, ktorým sa už nechce čakať. A ona nie je tenisová loptička, ktorá samá odrážať od pacienta k dverám, kde napokon len upozorní, nech si počkajú.
Trpko sa pousmejem, akú má pravdu. Podaktorínedočkavci zbytočne otravujú klopaním len preto, že im sa už nechce čakať.Nikomu sa nechce, ale lekár je tiež len človek, ktorý nemá na každého pacientavyhradený rovnaký čas a niekomu sa musí venovať dlhšie, inému kratšie. Apotom sa niet čo diviť, že nechodí otvárať dvere, veď len za tú hodinu, čo somtam sedela, jej tam s absurdnými dotazmi klopalo minimálne desať ľudí. Čiže týmsa predĺži aj vyšetrenie jednotlivého pacienta. Niekedy to chce len troškutrpezlivosti, všetci musíme čakať, pokiaľ nie sme uprednostnení pacienti! :)
