Bolo to neskoro večer, keď zazvonil telefón. V ňom sa jej ozval známy hlas, ktorý nepočula celé štyri roky. Bola prekvapená, že má stále jej číslo, že mu vôbec napadlo sa jej ozvať, veď má vážny vzťah..aspoň ona ho teda videla chodiť po ulici ruka v ruke s dievčaťom asi v jej veku... Bol to vcelku pekný pár a ju vždy čosi dôverne známe pichlo pri srdci, keď ich spolu videla.. Nikdy naňho nezabudla, ani po toľkých rokoch... Bol pre ňu akoby stelesnením dokonalosti, aj keď nie vždy chápala prečo, no čosi ju stále k nemu priťahovalo..Asi bola naivná, skrsne každému v hlave... No citom sa len ťažko porúča...
Z myšlienok ju vytrhla jeho veta, ktorá ju doslova posadila na stoličku : " Rozišiel som sa s priateľkou a potrebujem sa s niekým porozprávať, kto ma aspoň na chvíľu vypočuje" Bez rozmýšľania súhlasila, veď sa už za celé štyri roky ani raz nepozdravili, rozišli sa v zlom po veľkej hádke plnej kriku a zrady. No napriek všetkému celé jej vnútro kričalo po stretnutí s ním, konala až veľmi emotívne, rozum sa v tej chvíli akoby vytratil...Dohodli si teda termín stretnutia..Priamo uňho doma...
Keď zložila telefón, nemohla tomu uveriť. Pozrela sa na zásnubný prsteň, ktorý sa jej už dva mesiace ligotal na ruke a horko sa usmiala. Ľúbila svojho partnera a neopustila by ho za nič na svete. A je to predsa len kamarátske stretnutie, o nič nejde, aj keď je to uňho doma. Aspoň budú mať súkromie a nik icj nebude vyrušovať.
Zazvonila na dvere. Otvoril jej a milo sa usmial. Čakal ju, mal všetko pripravené. Sadli si spolu na posteľ a dlho sa o všetko rozprávali, len minulosť vynechali. Bežné reči o práci, vzťahoch, nezabudla sa mu pochváliť zásnubným prsteňom..Pozrel jej do očí a bez slova ju začal bozkávať. Ona mu všetky bozky opätovala a ani nevie ako, zrazu bola iba jeho...
Posadila sa na posteli a neverila, že sa to stalo. Išla domov ako najrýchlejšie vedela a snažila sa už konečne reálne uvažovať. Kde sa výčitky svedomia?? Pýtala sa samej seba, keď sedela pri šálke kávy. Necítila nič zlé, akoby to bolo prirodzené a stávalo sa to bežne. Síce sa to stáva, no ona nikdy neverila, že je toho schopná. Snažila sa mať výčitky, no nešlo to... Bolo to príjemné vykoľajenie z bežného stereotypného života, veď vraví sa, že zakázané ovocie chutí najlepšie, no ale že až takto dobre...?!
Rozhodla sa, že sa partnerovi prizná. Ako sa vrátil z práce, len tak medzi rečou mu povedala, že ho dnes podviedla. Pozrel na ňu a začal sa smiať, že jej čierny humor miluje, Vždy veľa srandovala a on to bral ako jeden z jej večných vtipov a nevenoval tomu pozornosť. Síce mu povedala, že teraz nežartuje a že je aspoň úprimná, no len kývol rukou...
Asi o mesiac na to šla do mesta na nákupy. Pozerá sa do výkladu a neverí vlastným očiam. Vidí ho tam držať okolo pása peknú brunetku. Zbadá ju, vyjde za ňou a snaží sa jej niečo vysvetľovať. Ona nechápe čo a načo, no zároveň jej navrhuje, že nebol by proti, ak by sa to medzi nimi ešte dakedy zopakovalo veď išlo len o jeden ukradnutý deň, bol to len jej chvíľkový rozmar, no v tej chvíli si zároveň uvedomuje, že tá trpkosť v jej srdci po nevydarenom vzťahu je úplne preč. Ten človek pred ňou jej je už tak cudzí, akoby sa vôbec nepoznali. Zrazu má pocit, akoby z nej opadli všetky putá, ktoré ju s tým človekom zväzovali, ktorého si idealizovala a naplno dokáže ľúbiť iba jedného. Toho, ktorý sa tak rád smeje nad jej svojským humorom..Napriek všetkému neľutuje, čo spravila, pretože snáď nikdy by z jej očí nespadli škrupinky, ktoré jej nedovoľovali vidieť skutočné hodnoty vzťahu.
