Sny, títo poslovia podvedomia, svojou fantastičnosťou a mnohostrannosťou fascinujú ľudí už od pradávna. Ľudia verili aj veria, že sa prostredníctvom a výkladom ich symbolov dozvedia niečo dôležité o svojej budúcnosti a sebe samých. Za obdobie existencie ľudstva sa nahromadili a v priebehu tisícročí i overili isté všeobecné zásady pri výklade snov, ktoré mu pomáhajú pri ich objasňovaní.
Dá sa vôbec veriť snom? Nie je to len naše podvedomie, ktoré z predošlých dní spracováva informácie? Podľa Sigmunda Freuda sny odrážajú najtajnejšie túžby zakorenené v detstve. Dá sa s tým súhlasiť? Veď prečo sú sny niekedy ružové a inokedy čierne, tmavé , pochmúrne. Počula som mnoho prípadov, kedy sny symbolizovali odchody našich najbližších a preto boli pomenované aj ako odkazy bohov, no inkvizícia ich prehlásila za nástroj diabla.
Niekoľko nocí za sebou sa mi sníval stále ten istý sen. Bola som v lese a spoza stromu som pozorovala, ako nejaký muž brutálne zavraždil mladé dievča v bielych šatách. Tieto sny sa mi ustavične opakovali a verte, nebolo to príjemné. Myslela som si, že som prepracovaná, že je toho na mňa priveľa, aj keď som ten pocit nemala. Veď som bola dostatočne oddýchnutá. Moja známa mi poradila, aby som navštívila miestneho kňaza. Povedala som mu všetko, a on sa ma spýtal, kde bývam. Nevedela som mu povedať presnú adresu, nakoľko som tam bývala iba pár dní. Poradil mi, aby som v izbe zapálila sviečku. Situácia sa veľmi nezmenila, neustále som videla, ako sa opakuje vražda toho dievčaťa.
Preto som poprosila kňaza, či by neprišiel k nám domov. Hneď ako vošiel, ostal trochu zarazený a spýtal sa, kto nám dal tento byt. Vraj tam bol pred niekoľkými rokmi ho vysvätiť práve po tom, čo tam žiarlivý manžel zabil svoju manželku. Stála som tam v nemom úžase a nevedela som, čo si mám myslieť. Nikdy som takým veciam príliš neverila, ani sa nimi nezaoberala no na slová kňaza som sa rozhodla dať slúžiť za mladých manželov omšu. Odvtedy sa mi nič podobné nezopakovalo a pevne verím, že už ani nezopakuje.
