Keď prišiel deň D, všetci sme nasadli do autobusu, ktorý nás z Nitry odviezol priamo pred budovu MO. Hneď nás zaviedli do veľkej prednáškovej miestnosti, kde sa uskutočnila prednáška na tému Profesionálna armáda. Celé sedenie viedol Mario Nicolini, poradca ministra obrany SR. Boli sme milo prekvapení jeho spontánnosťou, otvorenosťou, samozrejme, bravúrne sa vyznal v danej problematike a na záver sľúbil, že kto mu dá e-mailovú adresu, tomu pošle materiály o fungovaní profesionálnej armády a na prekvapenie nás všetkých, slovo aj dodržal.
Prehrávali nám pásky s vojenskými útvarmi tu na Slovensku, k tomu vždy bola umožnená diskusia a naozaj sa nestalo ako to už u nás býva niekedy zvykom, že študenti nemajú čo povedať. Zaujala nás problematika a keby nebol obmedzený čas, diskutovalo by sa oveľa dlhšie. No žiaľ, aj oni majú svoje povinnosti a nedalo sa, aby sa nám venovali celý deň. No to, čo sme potrebovali počuť sme počuli, urobili poznámky, aby sme ich mohli využiť pri našom štúdiu.
Rovnako som bola príjemne prekvapená aj tým, že okrem kvalitnej prenášky nás čakalo aj občerstvenie, čo sa nám doposiaľ na žiadnej návšteve politickej inštitúcii nestalo. Podávala sa teplá káva, čo ma ešte viac vzpružila, aby som sa vedela plne sústrediť na ďalšiu časť programu, ktorou bola prehliadka budovy.
Ja som bola predovšetkým zvedavá na kanceláriu ministra obrany, v tom čase ním bol Martin Fedor. Samozrejme, že som ani ja neodolala a sadla som si na ministerskú stoličku so slovami, že raz tu budem sedieť ja. Veď treba mať zmysel pre humor. Chceli sme vidieť aj ministra,no v tom čase sa nachádzal mimo Slovenskej republiky, ale povedali nám, že keď sa vráti, môžme si exkurziu zopakovať. Súhlasne sme prikývli, ale krátko po našej návšteve ho na ministerskej stoličke nahradil František Kašický.
Musím uznať, že celá organizácia exkurzie bola famózne pripravená a musím oceniť jej kvalitu. Všetko bolo dobre pripravené, prednášky rovnako a ako aj obhliadka budovy. Keď sme sa už pomaly zberali na odchod, každý z nás dostal igelitku s darčekovými predmetmi. To ma už skutočne prekvapilo a hneď v autobuse som začala prezerať jej poklady. Okrem iného tam bola šálka, knihy, pravítka, perá, zápalky, kľúčenky a to všetko s logom profesionálna armáda. No najväčším pobavením pre všetkých boli bezpochyby prezervatívy s logom profesionálna armáda, ktoré si vyslúžili najväčšie uznanie. Žeby aj profesionálnym vojakom pribaľovali na cestu podobne darčeky, ako sme dostali my?
