Nebudem a ani nechcem klamať, skutočne to bola dobre zorganizovaná exkurzia, nielen zo strany členov ministerstva obrany, ale aj zo strany pedagógov, ktorí exkurziu pripravovali. Pretože už sa predtým pri organizácii prednášky s pánom Kaliňákom stalo, že pri nástupe do autobusu nás nebolo dosť a tak sme na poslednú chvíľu zháňali ľudí. No to teraz nie je podstatné.
Musím uznať, že daná problematika sa týkala obsahu nášho predmetu v škole, riešilo, teda skôr sa diskutovalo sa o problémoch rezortu ministerstva obrany, kde nezabudli podotknúť, že im chýbajú financie a kvalitné vybavenie. No na videokazete, ktorú nám premietali bol výcvik vojakov v profesionálnej armáde, kde sa predviedli ich výkony, celé to bolo doplnené hudbou, čo dotváralo atmosféru dobrej vybavenosti vojakov. Tiež sme mali možnosť pýtať sa na otázky , ktoré sa netýkali priamo profesionálnej armády, ale obsahu nášho predmetu, z ktorého sme mali neskôr skúšku. Bolo to povedané jasne a pochopiteľne, že sme začali naberať konkrétnu predstavu o fungovaní armády tu na Slovensku, ako aj mimo hraníc našej republiky. Rovnako sme mali možnosť počuť názory vojakov, ktorí tam boli a nielen prednášky našich pedagógov a len čistú teóriu.
Pán Nicolini však nezabudol podotknúť a urobil menšiu reklamu profesionálnej armáde, ako počíta s jej skvalitnením, zvýšením úrovne a najmä preferovanie vyššie vzdelaných ľudí, čiže chtiac či nechtiac nám navrhol,aby ja podaktorí z nás vstúpili do ich radov. Síce naznačil, že finančné ohodnotenie nie je prevratné, no čo je pre niekoho málo, pre druhého to môže byť veľa. Záleží tu na náročnosti každého z nás.
Nemôžem poprieť, že občerstvenie, ktoré mal každý už pripravené na stole a pozostávalo z minerálky a cez prestávku z kávy a pagáčikov, nás milo prekvapilo a najmä osviežilo. Veď po dlhej ceste do Bratislavy v upršanom počasí vhodnom skôr na spanie to padlo vhod. Síce už bolo podotknuté, že za čo to bolo platené, to v tej chvíli nezaujímalo nikoho z nás. Veď nebolo to nič pompézne a keďže sme si to v podstate zaplatili sami, alebo teda naši rodičia, ktorí odvádzajú financie štátu, tak sme sa aspoň dobre najedli. Je to možno povrchné hodnotenie, alebo snaha zaujať, no každý máme vlastný názor na danú vec a vieme si domyslieť svoje. Neštudujem prvý rok, už mám za sebou aj nejakú tú prax v politickej strane a tak netreba mi pripomínať, aký je koho úmysel.
Bezpochyby aj darčekové predmety potešili, koniec koncov, vždy nám dajú nejakú tú maličkosť, ktorá nás skôr pobaví. Veď ešte len študujeme, preto netreba brať ešte všetko tak veľmi smrteľne vážne. A samozrejme nás nezaujímalo odkiaľ to majú, veď každá inštitúcia má svoje reklamné predmety s reklamou a pre nich to bola fajn príležitosť rozšíriť výhody profesionálnej armády do každého kúta Slovenska a zaujať tým, že nám podarujú viac ako iní.
Nech si už ktokoľvek z toho urobí akýkoľvek záver, podľa môjho názoru majú exkurzia svoje nevýhody ale aj výhody. Ja by som medzi výhody zaradila predovšetkým v tom, že sa oboznamujeme s rezortami a ich fungovaním, ktoré sme mali možnosť vidieť a nielen o nich počuť. No keďže všetko má svoje za a proti, vždy si všimnem jednu hlavnú nevýhodu- jednostranné hodnotenie veci, ktoré je vždy pozitívne. Po všetkých prednáškach by si človek mohol myslieť, ako to na Slovensku bezchybne funguje a ak aj sa vyskytne chyba, všetko majú na vine financie. Vždy počúvame len pozitívne stránky a reči o tom, ako bude lepšie. Len vždy akosi zabudnú podotknúť, komu bude lepšie.
