To, že sa blížia Vianoce sa vlastne dozvedám každoročne už na konci septembra. Vďačím za to pohotovostným obchodným domom, ktoré vymenia regále s písankami, peračníkmi a zošitmi za regále s vianočnými guľami, prskavkami a plyšovými snehuliakmi. Na miesto, kde predtým visel nápis: „Hurá do školy!“ sa dosadí: „Šťastné a veselé!“, a to hneď vedľa americkej halloweenskej dekorácie a políc s dopredajom z Veľkej noci. Vďaka všetkým tým vyškereným svetielkujúcim Santa Klausom s červenými nosiskami sídliacich tesne pri čokoládových kuriatkach, ktorým končí záruka, tak môžem spokojne vždy skonštatovať, že sa pravdepodobne končí éra Veľkej noci a prichádza čas Vianoc. Dáva mi to tak dostatok času si už v skoro-jesennom septembri uvedomiť, ako sa budem 23. 12. s prázdnou peňaženkou naháňať po darčekoch.
Vlastne prečo 23. 12.? Veď tieto všetky možné tetra, hyper, super a čo ja viem ešte aké markety a iné obchody sú tak úžasné, že mi dovoľujú naháňať sa po darčekoch aj priamo na štedrý večer. No kto by nevymenil šialené nákupy na poslednú chvíľu za pokojné posedenie pri rodinnom kozube? Vyberám sa teda do rôznofarebne ožiareného mesta 24. 12. Prechádzam sa slušným šprintom pomedzi dekoračné žiarovky po trenčianskom Las Vegas do obchodu s najväčším výkladovým transparentom – „Vianočna akcia!“ odhadzujúc pri tom rovnako vianočne naladených ľudí ako ja. Tým, ktorým som svojím rezkým vianočným krokom vysotila z rúk niekoľko tašiek, zakričím: „Šťastné a veselé!“ Tým, ktorým som privodila ujmu na zdraví: „Veselé Vianoce!“
V obchodíku s prázdnymi regálmi s najmódnejším oblečením a ešte módnejšími cenami sa chtiac-nechtiac stávam priamym účastníkom zápasu o posledné fialové pyžamo, ktoré by sa možno hodilo segre do šatníka k tomu ružovému, zelenému a bordovému, ktoré som jej kúpila pominulé roky... Boj sa vďaka mojim gélovým nechtom stal úspešným pre mňa a moja protivníčka sa nesvojvoľne s doškriabanými rukami a ovisnutými ušami rozhodla, že sa presunie radšej o „Číňana“ vedľa, kde sa koná zápas o papuče.
S ôsmimi taškami a dvoma centami ešte v preplnenom autobuse poďakujem bohu, že mi doprial počas cesty kyslíku aspoň na dva nádychy a s vyškerenými pokrikmi: „Veselé Vianoce!!“ na okoloidúcich sa konečne dogúľam domov. Počas nedôkladného, ale z lásky balenia darčekov sa z mojej izby ozve zopár neslušných slov a niekoľko významných historicko-náboženských osobností. Hneď, ako sa vyslobodím z lepiacej pásky sa premiestňujem s nabrúseným nožiskom, utierkou a vražedným pohľadom do kúpeľne, kde už na mňa vo vani čaká vysmiaty kapor. Absolvujem súcitný pohľad do jeho lesklých očí, predvediem niekoľko ťahov z bojového čínskeho umenia a už ho aj topím v horúcom oleji na panvici.
Zopár romantických sviečok – prepálený obrus, ošemetná, ale prehnane krásne vyzdobená jedlička – ihličie po celom do posledného pavúka vyupratovanom byte, elektrické sviečky – žiariace záclony – hasiaci prístroj – sneh aspoň vnútri, keď už Katarína musela byť na ľade, najmodernejšie americké rozprávky, stromček spievajúci jingle bells a ani sa nenazdáme a je tu tá čarovná večera. S pokojom na duši si poprajeme krásne sviatky pokoja a mieru a môžeme sa s chuťou začať drhnúť kosťami.
Šťastné a veselé Vianoce plné pokoja a mieru!
