Aj dnes, porobila som si všetku zameškanú robotu, ktorá mi tu „kazila dojem“ na pracovnom stole počas celého týždňa – resty z dvojtýždňovej dovolenky........a nechtiac som začala snívať. V poslednej dobe sa mi to vážne stáva často, ani neviem prečo. Či je to nedostatkom práce, ktorá sa rapídne „scvrkla“ v časoch krízy, alebo na mňa lezie nejaká kríza stredného veku, či čo....a čo som nestihla doteraz, sa snažím dobehnúť aspoň takto. Vážne neviem...
Len tak si sedím za obrazovkou počítača, preklikávam sa na rôzne internetové stránky...a tu zrazu, ani neviem ako, som sa ocitla na stránkach rôznych cestovných kancelárií s ponukou exotiky. Už zase....Dala som si vyhľadať len obrázky...a už snívam, v hlave mám iný svet, iné dimenzie, iný časopriestor, v ušiach mi hučí more, pred očami mám „modro“.... More, ostrovy - tie najmenšie kúsočky pevniny v mori, aké si len dokážete predstaviť, biely piesok, hojdacia sieť medzi palmami, luxusné domčeky hojdajúce sa na vlnách priezračného mora, ovocná misa ležiaca na deke v piesku, dvaja zamilovaní ľudia objímajúci sa pri západe slnka.....Áno, tento sen sa mi vracia stále, stále dookola ako naschvál. Precestovala som pár krajín, nie až tak exotických, no aj tak zaujímavých, ale toto, toto ma prenasleduje.....Už od mojich dvanástich rokov, keď som tie ostrovy videla prvý raz v dokumentárnom filme....Už vtedy som si povedala, že sa tam raz v živote pôjdem pozrieť, že si našetrím kopu peňazí a miniem ich za dva týždne strávené v „raji“...
V podstate je celkom možné, že aj keby som sa tam raz dostala, bola by som sklamaná. Možno by to celé nesplnilo moje 22 – ročné očakávania. Možno, možno......nezistím to, pokiaľ sa tam nedostanem. Raz v živote...veď sny si predsa treba plniť....a zatiaľ mi prosím neberte to „ moje snívanie“.
