Nepomohla výmena trénera, hráči po vybehnutí na ihrisko stále pôsobia, ako by ich niekto tresol lopatou po hlave. Pravidelne dvakrát do týždňa vychádzajú na javisko, ktorým je v tomto prípade futbalový trávnik, na ktorom svojou nemohúcnosťou privádzajú divákov do plaču. Fajn, do plaču už nie. Vraví sa, že po smiechu príde plač. Na štadióne Pasienky to bolo naopak. Plač sa vytratil, nahradil ho skôr smiech. Veď už na nich chodia len tí, čo sa chcú zasmiať. Tí, ktorí chcú vidieť futbal, si radšej zapnú nejakú káblovú televíziu a pozrú si zápas zahraničnej ligy.
Viaceré štadióny na Slovensku, štadión Slovana predovšetkým, pripomínajú skôr stodolu, ako miesto, kde sa hrá vrcholový futbal. Čo všetko nájdeme napríklad na štadióne Pasienky? Burinu, ktorej veľkosť a miesto pôsobenia sa rozširuje stále ďalej, až sa divák začína báť, či o nejaký čas cez ňu uvidí na trávnik. Veď keď sa mu nepáči, čo mu bráni prísť na futbalový stánok s kosačkou? Pokosí a bude vidieť. To si pravdepodobne vravia funkcionári nášho najslávnejšieho klubu.
Srandu si z nás robili Taliani, Česi a teraz aj fanúšikovia švajčiarskeho Bernu. O štadióne v našom hlavnom meste nakrútili posmešnú reportáž, v ktorej hlavnú úlohu hrali plesne všetkých druhov. Opadaná omietka? Tá predsa nemôže chýbať. Keď už hanba, tak poriadna!.. takto zrejme znie nové motto slovenského veľkoklubu. Alebo skôr pseudoklubu? To už nech si zhodnotí každý sám. Slovan, pardon Kmotrík, zlikvidoval konkurenčné kluby Interu a Petržalky, aby následne zničil sám seba. Nuž, aspoň sa máme v týchto ťažkých časoch na čom pobaviť.
Dámy a páni, sledujete Belasé naivné divadlo!
