Áno, ten kto sa zobudí skôr a vie plánovať ďalej ako po najbližšiu večeru, si vybaví brigádu v zahraničí. Povedzme, že mám rád výzvy a preto som si vybral iba 7. najbohatší región v EÚ. Peniaze tu predsa tečú z ruky do ruky, stačí iba nastrčiť. A veru aj nastrčili. Ale nie brigádnici. Postupne som zisťoval, že tí sú iba nástrojom ľudí, ktorí vedia ako sa k peniazom jednoducho dostať. A chňapú všetci. Ale poporiadku.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
"Naštastie" náš socializmus ešte ako tak funguje, a študentské ubytovanie v Mlynskej doline sa dá vybaviť za veľmi prijateľnú cenu. Aj keď na druhej strane, adekvátnu ku poskytnutej kvalite. Čakať toaletný papier na spoločných záchodoch naozaj nemôžeme, ale ktokoľvek so skúsenosťou z internátov vie, že by tam dlho na svoj pôvodný účel ani neslúžil. Navyše, správa internátov svoje peniaze získa späť cez tie najabsurdnejšie poplatky ako v prepočte 100,- SK (3,50 EUR) za zapožičanie kľúča v prípade vymknutia, alebo celých 17 EUR v prípade straty jedného kľúča (samozrejme, niektoré izby majú dvojo dverí- do "bunky" a do vlastnej izby). A áno, presne ľudia ako ja sú cieľová skupina na "kúpu" týchto "produktov", a síce ľudia, ktorí si nepamätajú, kde dali peňaženku, ktorú držia v ruke. Netreba zabudnúť podotknúť, že daná suma v žiadnom prípade nejde na deklarovanú výmenu zámkov, ale ak sa vôbec niečo urobí, tak nanajvýš výmena dverí s inou izbou a vyrytie nového čísla na kľúčoch. Prirodzene, že 32 euro z mojej peňaženky už putovalo aj na túto položku (predminulé leto), a to napriek mojim protestom, že som nikde nepodpisoval súhlas s takýmito podmienkami v prípade straty a že prečo nedali pokutu rovno 400 euro, pretože to je rovnako ľubovoľná suma. Privolaný SBS-kár moju vlnu argumentov zastavil ďaleko od úrodnej pôdy.
Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj
Prišiel čas na to, po čo som prišiel! Nie, na pivo som ešte nemal. Ešte nedoštudovaný vysokoškolák v Bratislave rýchlo zistí, že ak nemá kontakty alebo žiadanú kvalifikáciu (IT alebo žena, to druhé šéfovi do kancelárie), okrem manuálnej práce si ťažko môže nájsť dobrú letnú brigádu (ok, ani som moc nehľadal). Na toto som bol pripravený. Bol som pripravený aj na tortúru v podobe povinnosti zaregistrovať sa v pracovnej agentúre, keďže to je najistejšia cesta, ako si zohnať pravideľnú prácu. Ponúknu vám tam zaujímavé pozície ako "manipulačný pracovník" (nosíte krabice) alebo "neutralizátor kovových výrobkov" (nie, nepracujete pri kadiach s chemikáliami, ale strhávate všetky logá a názvy firmy Wuerth z krabičiek so šróbkami, aby tie mohli ísť ďalej na Ukrajinu). Ale o tom neskôr. Prvá ponuka práce: vkladanie reklamných letákov do krabíc a manipulačné práce v sklade, 2,70 EUR na hodinu. Firma MTM - International. Mal som robiť piatok-nedeľu, všetky tri dni po 8 hodín. Prvý deň, vonku 35, vnútri v sklade ešte viac. Pracovná atmosféra zvládnuteľná, nadriadení nás však stále nabádajú k vyšším výkonom. Okolo jednej ma posielajú domov, pretože sme pri balení nadbehli a už som nemal čo robiť. Trošku frustrovaný, ale čiastočne aj potešený, že idem z toho pekla von. Sobota: Prišla objednávka z Rakúska, balenie reklamných predmetov do balíčkov. V sklade sa nachádza asi 20 brigádnikov, vytvorili sme reťaz a tak sme kompletizovali balíčky. Ja som bol na samom konci reťaze, zdvihnúť stredne ťažkú krabicu (okolo 20 kg), vložiť výplň, nalepiť nálepku s identifikačným kódom, zalepiť krabicu a uložiť ju na paletu. Toto všetko za neustáleho komandovania nadriadených, že by sme naozaj mali pracovať rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie! V sále skoro 40 stupňov, ale dusno bolo skôr z prístupu šéfky. Podľa nej nie je ok zasmiať sa na vtipe spolubrigádnika, to je znak, že nemáme čo robiť. Podľa nej nie je o.k. zpestriť si túto monotónnu nudu v neľudskom teple jamovaním do hrajúcej MP3 v mojich ušiach. Musíme robiť rýchlejšie...
Nedeľa: Po trojhodinnovej práci zrazu šéfka zahlási, nech začneme upratovať a po dokončení môžeme ísť domov. Neveril som vlastným ušiam, ešte v kútiku duše dúfam, že prácu vyplatí za splnenú úlohu, a teda, že všetkým napíše odpracovaných dva krát 8 hodín. Takého! Ozval som sa, prirodzene som si totiž nemyslel, že bol tento prístup seriózny. "Brigádnik sa namaká viac a dostane menej? Bolo naozaj potrebné vražedné tempo v sobotu, aby sme mohli v nedeľu pred obedom odísť? Navyše, ja som tiež zvažoval, či brigádu prijať na základe informácií, že budem robiť 3x8 hodín. Nakoniec z toho ledva bolo 2x8. Výdavky na cestovné a jedlo ma vyšli viac ako "zarobené" peniaze. " Z nasledujúcej odpovede som sa dozvedel, že ja osobne som vlastne celé tri dni skoro nič neurobil a že má troch jej podriadených (!), ktorí jej to dosvedčia. "Noooo," hovorí chlapík, ktorý so mňou strávil posledné dva dni pri palete, pozerajúc najprv na mňa, potom na šéfku, "mohol si teda pracovať rýchlejšie." Mám toho dosť, s teatrálne zdvihnutým prostredníkom odcházam, ale až potom ako sa dozviem, že takých ako ja tu aj tak nepotrebujú. Naozaj, otrokári potrebujú naopak ľudí, ktorí sú servilní a nechajú si kadiť na hlavu. MTM- International je pre mňa takou firmou, hanba Vám. Možno ešte smutnejšie je, že som bol jediný, ktorý sa ozval.
Prišli k peniazom ako slepé kura k zrnu
A opäť to neboli brigádnici. Tentokrát pracovné agentúry. Tušil som, že tie si z mojej práce odvedú slušný peniaz, ale keď mi istá pani, ktorej som pomáhal na novostavbe robiť poriadok, oznámila, že ona platí agentúre 4,5 EUR, ktoré som si porovnal s mojimi 2,5 EUR, vedel som, že brať 40% z hodnoty mojej práce sa blíži k príživníctvu. Načali sme teda debatu, ako je možné, že sa firmám oplatí najímať brigádnikov za takúto sumu cez agentúry, aj keď na priamo by to mohi mať o eura lacnejšie a aj vlk by bol sýty v podobe väčšej pláce pre študenta. Zhodli sme sa, že je to práve náš "milovaný" sociálny štát, ktorý svojimi byrokratickými predpism a prekážkami robí zo zamestnávania ľudí nočnú moru a ktorý týmto vytvára umelý priestor na trhu práve pre pracovné agentúry. Na konci na tom aj tak stratí zamestnanec, ako vždy keď sa ho socialista snaží ochrániť. Ako tomu je aj v tomto prípade: Minulý rok som mal na každý deň, ktorý som chcel pracovať, nájdenú brigádu, a to hlavne v rôznych supermarketoch. Tento rok som však v týchto predajniach zamestnaný byť nemohol, pretože mi chýbal takzvaný zdravotný preukaz na narábanie s potravinami. Údajne bola povinnosť ho mať aj minulý rok, avšak bez problémov som pracoval aj bez neho. Tento rok som sa však dozvedel, že prišlo ku "sprísneniu legislatívy" a bez spomínaného kúsku papiera nemôžem sedieť ani za pokladňou. Keďže pominulé roky som prišiel na to, že vyhodiť 10 EUR za vybavenie tohto nezmyslu u obvodného lekára sa neoplatí (nejde o žiadnu komplexnú prehliadku, viac-menej iba skontroluje vašu anamnézu), pretože ho nik nevyžaduje, tento rok som kvôli "prísnej legislatíve" ostal polku času bez brigády. A k tej zbytočnosti: Je človek, pracujúci v hypermarkete s týmto preukazom menej náchylný preniesť infekciu na človeka ak si zabudne po vykonanej potrebe umyť zvyšky fekálií z rúk ako človek bez papiera, ktorý si ruky umyje? Fico, hanba Ti! (ešte aj z toho mála peňazí, čo som zarobil nad 150 EUR, mám platiť odvody?)
A to už ani nespomínam neskutočné praktiky predajcu BILLA v Mlynskej doline, ktorý svojimi neexistujúcimi akciami vedel "spríjemniť" takmer každú druhú návštevu v obchode. BILLA, hanba Vám .
No a nakoniec zopár pozitívnych slov. Práca pre "sestričky z Kramárov" na hemodialyckom oddelení bola napriek nízkej pláci asi jedna z najlepších, týmto ich pozdravujem (hlavne Martušku). Takisto pozdravujem Šaňa z tlačiarne, vďaka nemu som bohatší o vedomosti o počítačoch Amiga, hrách naň a "naozaj kvalitnej hudbe". No a v neposlednom rade sú to kamarátky, ktoré ma prichýlili, keď som nemal klúčik od izby. Nakoniec som odišiel z Bratislavy bohatší. Nie síce peňažne, ale čo sa zážitkov a skúseností týka, to určite áno. A niekedý môže byť človek vďačný aj za to, aj keď pivo za to nekúpi.
