Režim sa pred vyše 22 rokmi zmenil, ale toto myslenie ostalo a do dnes ostáva u početnej skupiny ľudí, dôkazom čoho môže byť vysoká popularita "vodcov" národa. Začali sa Slováci verejne búriť preto, že sa v spise Gorila odhalili nelegálne aktivity kompromitujúce práve strany, proti ktorým títo ich vodcovia politicky bojujú? Alebo je to skôr preto, že si títo voliči po prečítaní spisu konečne uvedomili, že sú pre gorily na oboch stranách len hovnom (slová Haščáka), dobrým maximálne tak na financovanie "obchodov" ich sponzorov, tzv. politických "podnikateľov" ? Veľmi by som si prial, aby druhé vysvetlenie bolo to správne, ale myslím si, že pri presadzovaní akejkoľvek potenciálnej zmeny v budúcnosti treba myslieť na to, že ešte stále existujú ľudia, pre ktorých je príznačné nekritické myslenie predostreté práve v tom prvom scenári (rozviniem neskôr v článku).
Protest Gorila (oficiálny názov), ktorý sa uskutočnil 27.01. v Bratislave, som prišiel podporiť práve preto, že hlásal apolitickosť. Osobne ho vnímam ako vyjadrenie nesúhlasu proti dnešnému nastaveniu systému, ktorý neefektívne transformuje politikcé predstavy občanov do hmatateľnej podoby, či už v podobe zákonov (legislatíva), priamych krokov (exekutíva) alebo vymožiteľnosti práva. Politické zriadenie SR umožnilo vytvoriť z politiky iba ďalšiu formu podnikateľskej aktivity. Tá je síce podľa platných zákonov trestná, ale vzájomná previazanosť zložiek moci v štáte premenila štátnu moc v jednu veľkú mafiánsku chobotnicu, ktorá si sama svoje chápadlo neodsekne. Ako je možné, že hoci si drvivá väčšina občanov nepraje, aby legislatíva poskytovala poslancom NR SR imunitu, oni ňou ešte stále oplývajú? Ako je možné, že hoci je pre drvivú väčšinu občanov z hľadiska infraštruktúry priorita diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc, toto nebolo exekutívnou zložkou moci zariadené už 40 (!) rokov? Je to preto, že ako zrušenie imunity, tak aj efektívne stavanie diaľníc (chvíľku to trvá, kým sa taký tunel ako PPP projekty alebo Branisko dohodne) by išlo proti hlavnému cieľu dnešnej politiky, ktorou je beztrestná "podnikateľská" aktivita na spoločnom majetku občanov tejto krajiny malou skupinkou vyvolených, zväčša detí bývalých komunistických predákov.
A preto moc v štáte už nepochádza od ľudí, ako hlása ústava prijatá na podnet najväčšieho zločinca novodobej slovenskej histórie. Nie, občan nemá šancu tento systém zmeniť poskytnutými prostriedkami, to je voľbami, pretože súčasné nastavenie priamo poskytuje priestor ("niche") pre škodlivú aktivitu, a ten priestor bude skôr či neskôr zaplnený. Systém, kde neexistuje akákoľvek spätná väzba medzi občanom a jeho voleným zástupcom, bude zákonite slabý v transformovaní predstáv občana v legislatíve alebo exekutíve. Jeho obyčajná modifikácia však nemôže fungovať, pretože musíme mať na pamäti, že nastavenie je také, aké je zámerne. Zámerne poskytuje súdmi, prokurátorou a políciou chránený priestor pre rozdeľovanie spoločného majetku medzi "svojich" a zámerne nevytvára priestor, aby do toho občan mohol hovoriť. Zavreli občanov SR do svojho akvária (ZOO), kde je chobotnica moci (gorila) nimi v pravidelných intervaloch kŕmená, bez akejkoľvek legálnej možnosti sa kŕmenia nezúčastniť. To, čo táto beštia nezožerie alebo vyvráti z dôvodu prepchatia, je potom ponúknuté občanom, aby hladom nezomreli a mohli sa kŕmenia zúčastniť aj o rok. Delenie medzi pravicu a ľavicu je len marketingovým prostriedkom, ako toto trestuhodné zaobchádzanie so spoločným majetkom a občianskymi právami a slobodami predať naivnému voličovi. Preto je potrebné celý systém zvrhnúť. Áno, je čas na revolúciu. Nie však násilnú revolúciu, ktorá uvrhne krajinu do chaosu, ale revolúciu plodnú a prospešnú. Preto je dôležité vedieť nie len proti čomu protestujeme, ale hlavne za čo.
V nasledujúcich pár bodoch navrhnem možnú podobu tohoto "prevratu". Ten by mal byť nie len apolitický (bez účasti hociktorej z dnešných strán), ale takisto a-ideologický, nepresadzujúci žiadny politický svetonázor. Iba tak možno získať pre tento protest celorepublikovú podporu. Osobne by som nerád videl, ako sa na ďalšom proteste zase priživí nejaký komunista a bude hlásať tie jeho bludy. Ja si svoj liberálny pohľad na fungovanie krajiny s minimálnym štátom tiež nechám zatiaľ pre seba. Mohlo by sa takisto namietať, že akákoľvek revolúcia je už zo svojej podstaty proti ideológií konzervatizmu. Treba však mať na pamäti, že terajší politici zneužívajú podporu tohto politického svetonázoru na udržanie sa v pavučine moci, ako už bolo spomínané, a teda akákoľvek podpora zachovania statusu quo je zároveň aj podpora zachovania korupčných praktík v politike. Cieľom protestu by teda malo byť primárne zvrhnutie doterajšieho "režimu" a nastavenie systému tak, aby si občania demokraticky mohli zvoliť nimi uprednostňovaný typ riadenia štátu bez možnosti vzniku novej chobotnice.
1. Vyslovenie občianskej nedôvery terajším zložkám moci
NR SR: Ako prvé by mali občania vysloviť občiansku nedôveru parlamentu, ktorý už od svojho vzniku neslúži na proklamované ciele zastupovania vôle ľudu, ale ktorý naopak slúži prostredníctvom strán a svojich poslancov ako predĺžená ruka politických "podnikateľov". Týmto by bola vyslovená nedôvera aj akejkoľvek vláde (výkonná moc), ktorá je v dnešnom systéme úzko prepojená s touto legislatívnou zložkou moci.
Generálna Prokuratúra SR: Občania by mali ďalej vysloviť nedôveru tejto inštitúcií, ktorá sa aktívne zaujíma o to, aby boli politické kauzy zametené pod koberec. Je v tom tak dobrá, že dnes si len málo kto spomenie, že podnet na zbavenie imunity gorily Štefanova ešte stále leží kdesi medzi ňou a políciou. Občania vedia, že GP si neplní svoje zákonné povinnosti a preto ju treba odstaviť.
Najvyšší Súd SR: Takisto by mala byť vyslovená nedôvera tomuto symbolu "spravodlivosti a nestrannosti", na čele ktorého sa nachádza politický poskok najväčšieho zločinca novodobej histórie Slovenska a kamarát právoplatne odsúdeného bossa drogovej mafie v jednom. Občania si nemyslia, že táto inštitúcia je zárukou spravodlivosti a preto ju treba odstaviť.
Prezident SR: A nakoniec by mala byť vyslovená občianska nedôvera "reprezentantovi" ľudu za to, že sa nebojí porušovať pravidlá už v aj tak dosť špinavej hre. Kto podvádza ešte aj pri podvode, nemôže si zaslúžiť byť nazývaným reprezentantom slušných ľudí. A mimo to sa musí každý občan za jeho ústny prejav hanbiť.
Na tom, že spomenuté zložky moci štátu nefungujú tak, ako im zákon predpisuje a pri tom fungujú tak ako "majú" (organizované vykrádanie spoločného majetku), sa zhodne aj každý "vodcovolič" a preto je zvrhnutie týchto inštitúcií absolútne legitímne. Musíme však pamätať na to, že takýto prevrat by sa mal vykonať bez násilia. V treťom bode uvediem prečo.
2. Načrtnutie a schálenie novej občianskej ústavy SR
Zvrhnutím inštitúcií štátnej moci sa znefunkční terajšia platná Ústava SR, a preto bude potrebné ju nahradiť novou, občianskou ústavou (napriek tomu, že s tou dnešnou sa dá zväčša súhlasiť). Genéza tejto občianskej ústavy by mohla byť podobná tej na Islande. Jej konečný návrh by takisto musel prejsť celorepublikovým referendom.
3. Vyšetrenie káuz a prečistenie politického života
Začalo by sa otvorením tajných dokumentov našich spravodajských služieb (SIS, VOS, dokumenty uložené na GP) za účelom spravodlivého odsúdenia všetkých lumpov, vinných za rozkrádanie našej republiky od roku 1993. Verím, že "tajnosť" týchto dokumentov už stratila svoju opodstatnenosť, pretože ako nám ukazujú udalosti posledných dní, sú používané iba na politický boj bez reálnych trestnoprávnych dopadov. Takisto som presvedčený, že existujú takéto dokumenty pre každé obdobie vlád od vzniku republiky, pretože každý jeden premiér chcel mať kompromitujúce materiály na svojich politických súperov, a tak bz sa dosiahlo "prečistenie" celého politického spektra. Otvorenie dokumentov a samotné vyšetrovanie by samozrejme vykonávali odborníci, tak aby nedošlo ku úniku naozaj chúlostivých informácií z prostredia armády alebo medzinárodných vzťahov. Skupina nezávislých expertov (ideálne aj zo zahraničia) by viedla verejné vyšetrovanie zodpovedných osôb vysielané na verejnoprávnej televízií, tak aby sa predišlo ututlávaniu.
Otvorením spisov by sa takisto zabránilo krivému obvineniu tých politikov, ktorý sa snažili robiť svoju prácu poctivo (akékoľvek také obvinenie je neospravedlniteľné). Je iba chybou systému, že na to, aby mohli svojou prácou pomôcť tejto krajine, museli sa najprv zviesť do parlamentu na chrbte zločineckých organizácií a následne ich nekritizovať, aby v tom parlamente ostali dlhšie ako jedno volebné obdobie.
Musíme docieliť aby boli protesty nenásilné . Iba tak môžeme zaručiť, že zriadenie, ktoré by mohlo vzniknúť ako výsledok protestov bude legitímne čo sa spravodlivosti a ctenia si ľudských práv týka. Všetci gauneri, ktorí okrádali túto republiku, však musia byť exemplárne potrestaní bez rozdielu!
4. Systém volieb a deľba moci
Legislatívna zložka moci (parlament): Na priamu demokraciu na celoštátnej úrovni ľudia na Slovensku ešte nedozreli. Existuje však forma zastupiteľskej demokracie, kde by mal občan reálny vplyv nad rozhodovaním a zároveň kde je reinkarnácia chobotnice vysoko nepravdepodobná:
- Zakázalo by sa formovanie akýchkoľvek (hierarchických) politických strán.
- Nezávislí kandidáti by kandidovali do 50 člennej NR SR za svoj volebný okrsok (ako okrsok by sa mohli použiť napr. stále používané regióny, t.j. okrsok Liptov, Šariš, Dolný Zemplín atď., tak, aby jeho veľkosť nebola limitujúca pri výbere kandidátov). Počet obyvateľov v takomto regióne by zároveň určoval počet mandátov na obsadenie. Prvých x kandidátov by obsadilo x kresiel pridelených tomu-ktorému okrsku, čím by sa zachoval spravodlivý prvok proporčného volebného systému.
- Voľby (referendá, petície) by prebiehali výhradne elektronicky, mestské a obecné úrady by mali povinosť zabezpečiť počítačové kiosky pre ľudí bez prístupu k internetu.
- Kandidátom by bol poskytnutý rovnocenný priestor (noviny, internetová stránka, verejná televízia) na predstavenie návrhov svojich budúcich zákonov alebo postojov ku spoločenským a politickým témam. Nebola by povolená marketingová propagácia pomocou televíznych šotov, billboardov alebo letákov, možnosť využitia ktorých vedie dnes mnohé strany ku hľadaniu alternatívnych sponzorov a peňazí. Kandidáti by boli zaradení do názorových platforiem podľa svojich politických svetonázorov (liberál, socialista, konzervatívec), avšak akákoľvek hierachia by musela chýbať (nie je predsa možné, aby 60 poslancov za jednu stranu malo rovnaký názor na všetky predložené návrhy zákonov).
- A nakoniec to najdôležitejšie: poslanec by bol svojimi voličmi kedykoľvek odvolateľný (nadpolovičná väčšina?), či už z dôvodu pasivity alebo neplnenia volebných sľubov. Existencia spätnej väzby zaručí, že poslanec bude chcieť komunikovať so svojimi voličmi a prezentovať im výsledky svojho snaženia.
Takáto forma volieb legislatívnych zástupcov by priniesla potrebnú zmenu. Jednak by sa poslanci nedostávali do parlamentu v "blokoch", a teda aj v prípade korupcia-pozitívneho poslanca by si ten najprv musel tvoriť väzby s vopred neznámymi poslancami. Takisto by bol obmedzený vplyv "vodcovoličov", ktorí by sa museli v neprítomnosti marketingových ťahov a silných lídrov rozhodovať čisto na základe prezentovaných kvalít kandidáta.
Zložkou priamej demokracie na celorepublikovej legislatívnej úrovni by bolo referendum (takisto elektronické), poskytujúce možnosť nielen schváliť nový zákon, ale aj vetovať zákon už schválený. Na vyhlásenie referenda by bol potrebný určitý počet hlasov, avšak na jeho schválenie by stačli nadpolovičná väčšina súhlasne hlasujúcich bez obmedzujúceho kvóra, ktoré v dnešnom systéme pôsobí demotivujúco.
Exekutívna zložka moci (vláda): V dnešnom systéme je priamo v rozpore s teóriou deľby moci výkonná moc priamo závislá od tej legislatívnej (vláda sa skladá podľa výsledkov parlamentných volieb). Preto je potrebné aj členov exekutívy-nezávislých odborníkov vyberať vo voľbách, najlepšie uprostred plynutia mandátu poslancov NR SR (v USA nemá demokrat Obama (exekutíva) väčšinu v Senáte (legislature) a napriek tomu funguje). Posilnila by sa tak vzájomná kontrola týchto dvoch zložiek moci a znemožnila ich previazanosť. Efektivita oboch by závisela na schopnosti hľadať kompromis. Toto je možné urobiť dvojakým spôsobom:
- Unitárna exekutíva: V celorepublikových voľbách sa zvolí Chief of Executive (predseda vlády), ktorý neskôr vymenuje svojich ministrov (dopredu známych).
- Pluralitná exekutíva: V celorepublikových voľbách by sa volili priamo jednotliví ministri dnešným prezidentským spôsobom hlasovania (dvojkolové v prípade nezískania 50% hlasov v prvom kole). Zvolení ministri by si potom vybrali svojho Predsedu Vlády z dopredu známeho zoznamu kandidátov.
- Títo ministri by boli takisto odvolateľní svojimi voličmi a predsedom vlády.
Prezident stráca v takomto systéme akékoľvek opodstatnenie, reprezentatívnu funkciu môže zastávať aj ministerstvo zahraničných vecí. Preto je potrebné túto funkciu zrušiť (aj tak slúži iba na odpratanie senilných dedov).
Generálny prokurátor a šéf Najvyššieho súdu by boli takisto volení v celorepublikových voľbách spomedzi odborníkov a odvolateľní svojimi voličmi.
Tak toto je moja hrubá predstava, ako by potenciálny nový systém mohol vyzerať a fungovať bez toho, aby bol ovládaný chobotnicami a gorilami (nie je súčasťou požiadaviek organizátorov protestu). Vaše návrhy v diskusii sú samozrejme vítané.
Nesmieme však zabúdať, že toto bude možné iba ak sa v hojnom počte ľudia objavia na nadchádzajúcich nenásilných protestoch (http://www.facebook.com/events/237819612964619/) a zároveň jasne formulujú svoje požiadavky. Akékoľvek násilie môže byť použité na zdiskreditovanie cieľov protestu.
