Prvenstvo si rastlina zaslúži avšak iba v kategórií najväčšie nevetvené súkvetie, pretože medzi vetvenými vedie táto palma zo Srí Lanky. Guinesový rekord si drží 3,1 metrový zmijovec z New Hampshire, USA. Táto nezvyčajná rastlina je endemickým druhom strmých vápencových svahov daždového pralesa západnej Sumatry, Indonézia. Európanmi bola prvýkrát objavená v roku 1878, konkrétne talianskym botanikom Odoardom Beccarim. Tomu sa podarilo zopár typických oranžových semien priniesť do Európy a z jedného z nich sa prvý krát úspešne podarilo zmijovca vypestovať až do reprodukčného štádia (kvetu) v Kew Royal Gardens, Londýn o 11 rokov neskôr.
Niečo viac k jeho morfológií: Jeho súkvetie, ktoré je šúľkovitého typu- spadix, je práve tá meraná časť, ktorá urobila z rastliny takú populárnu atrakciu v botanických záhradách. Na jeho dolnej časti sa nachádzajú samčie a samičie kvety kryté jednotlivým obrovským lupeňovitým listeňom- spathe, ktorý môže dosiahnuť obvod až 3 metre. Ide teda o jednodomú rastlinu s jednopohlavnými kvetmi. Stredná a horná časť dutého šúľku sa v dobe kvitnutia metabolicky zahreje na teplotu ľudského tela a vyprodukuje tak na 2-krát typický zápach pripomínajúci hnijúce mäso a exkrementy (so sírovým chemickým základom), ktorý spolu so z vnútornej strany krvavo zafarbeným listňom priláka dvojkrídly hmyz, t.j. indonézske varianty našich mäsiarok. Ten v nádeji, že našiel pekné miestečko vnútri hnijúcej mŕtvoly nejakého menej šťastného obyvateľa pralesa, uloží zopár na uhynutie odsúdených vajíčok v hĺbkach súkvetia a medzitým poslúžil na opelenie alebo zachytenie peľu. Samotná rastlina však nie je mäsožravá.
Prvýkrát rastlina "dá o sebe v pralese vedieť" pri dozretí samičích kvetov, ktorých schopnosť byť opelené trvá iba jeden deň, a potom, na nasledujúci deň, pri krátkodobej produkcii peľu u kvetov samčích. Toto má zabrániť samoopeľovaniu, ktoré nie je pre svoje zvýšené riziko aktivizácie recesívnych génov evolučne u niektorých druhov preferované. Z opelených samičích kvetov sa vytvorí vnútri už odumretého spadixu (ktorý na chvíľu poslúži ako ochrana) množstvo oranžových bobúľ, plodov, ktoré sú pre svoje nápadné sfarbenie lákavé pre mnohé druhy vtákov- o disperziu semien má rastlina postarané!
Zaujímavá je rastlina aj svojim svojským životným cyklom. Po vyklíčení zo semena rastlina vytvorí ako jednoklíčnolistá rastlina jeden, avšak rozvetvený, list s hrubou stonkou. Ten môže počas 1-2 rokov vyrásť až do 6 metrov a pripomínať strom.
Po spomínanej dobe list odumrie a nastáva štádium dormantné ("spiace"), ktorá môže trvať aj do pol roka a ktorého význam nie je jasný. Po tomto čase rastlina zase vyklíči do listu, čo sa opakuje niekoľkokrát. Počas tejto fázy sa energia získaná cez fotosyntézu listu ukladá v podobe cukrov do čoraz väčšej hľuzy (môže dosiahnuť váhu až 75 kg, za čo jej tiež v rastlinnej ríši patrí prvenstvo). Keď tu nazhromaždená energia postačí na vytvorenie kvetu a predovšetkým "zohriatie" šúľku na aktivizovanie "parfúmu", začne rastlina z hľuzy po dormantnej fáze namiesto vytvárania listu rýchlo pučať (10 cm za deň), čo predznamená štádium kvitnutia. Táto udalosť je značne nepredvídateľná a môže sa niekedy opakovať iba raz za cca. 10 rokov.
Dnes je táto rastlina vo voľnej prírode ohrozená stratou stanovíšť, kedže až cca. 70 % pôvodných lesov Sumatry bolo už zmenených ľudskou aktivitou, čo ohrozuje nielen priamo rastlinu, ale aj populácie hlavných semeno roznášajúcich vtákov.
Zdroje:
http://botit.botany.wisc.edu/Titan_Arum_Archive/index.html
http://www.kew.org/plants-fungi/Amorphophallus-titanum.htm
http://bhort.bh.cornell.edu/Atitanum/titan.pdf
