V druhej vlne, v maxime vlny bolo v nemocniciach 4100 pacientov s Covidom. Teraz ministerstvo odhaduje vrchol našej kapacity na 3200 pacientov. Vláda medzi druhov a treťou vlnou neurobila nič, aby sa táto kapacity zvýšila. Dokonca dopustila, aby sa výrazne znížila. Zdravotníctvo opustili sestry, lekári. Táto vláda je v dodržiavaní sľubov taká nedôveryhodná , že jej už nikto neverí.
Pred dvomi mesiacmi minister financií škrtol zdravotníctvu štvrť miliardy eur, s tým že v prípade potreby ho dofinancuje. Ak si to náhodou nevšimol, tak už včera bolo neskoro.
Ak to niekto v tejto vláde myslí zo zachraňovaním životov vážne, okamžite dofinancuje zdravotníctvo. Čo najskôr vytvorí repatriačný program na návrat zdravotníkov zo zahraničia a začne poctivo platiť za poistencov štátu. To čo ministerstvo financií navrhuje v návrhu štátneho rozpočtu je vlastizrada na zdraví občanov. Či už máme Covid, alebo bude po ňom. Štát v zdravotnom poistení parazituje na zamestnancoch , firmách a živnostnikoch, ktorí platia násobky oproti štátu.
Pokiaľ ide o opatrenia , ktoré začnú platiť od pondelka, tak nebudú fungovať. Ak by sa situácia behom troch týždňov aj zlepšila, tak to nebude kvôli prijatým opatreniam, ale kvôli tomu , že prejdeme vrcholom tretej vlny. Mimochodom, keby vláda vedela ako zberať dáta , ako cez protilátkové testy zisťovať mieru premorenia v danom regióne, tak by vedela veľmi presne a účelne prijímať opatrenia. Briti mali takéto výsledky za každý týždeň , tým pádom vedeli pandémiu efektívne riadiť.
V čom je problém prijatých opatrení? Opatrenia chcú znížením mobility, obmedziť množstvo kontaktov a tým aj mieru prenosu infekcie. Problém je v tom , že pri reprodukčnom čísle okolo 1,25-1,3 za tento týždeň nemožno dosiahnuť efekt pri obmedzení kontaktov o maximálne 6%. Vláda sa hrá na opatrenia , ktoré jej navrhuje konzílium. Tragické je že to nefunguje , lebo v konzíliu ani vo vláde nikto nepočíta. Inými slovami používa matematiku. Je samozrejme odvážne od vlády predpokladať, že to správne vyrátajú lekári, pretože tí išli na medicínu, kvôli poslaniu, ale aj kvôli tomu, že matematika nebola ich obľúbený predmet.
Konzílium, vláda, každý kto rozhoduje by si mal vyčísliť, o koľko každá miera opatrení zníži mieru kontaktov. To, čo bolo prijaté je čistá kozmetika. Prečo? Lebo fabriky a priemysel tvoria 25% kontaktov, človek je na pracovisku 168 hodín mesačne . Fabriky robia na smeny, zamestnanci sa stretajú okrem práce v stiesnených priestoroch niekoľkokrát, pred smenou v šatniach, ak je tam 1 m2 na jedného, je to zázrak. Ak ide o pásovú výrobu, majú spoločnú prestávku na toaletu, spoločnú prestávku na obed, ďalšiu spoločnú prestávku na ďalšiu toaletu, na konci opäť spoločné šatne. Verí niekto, že podniková kantína vo Volkswagene, v Landroveri, v Kii ide na okienkový výdaj?
MHD môže tvoriť až 15% potenciálnych kontaktov na prenos infekcie, pracujúci ľudia v nich strávia 20-30 hodín mesačne, v extrémne stiesnenom priestore ideálnom na prenos infekcie, najme v zime keď sa určite nevetrá. Časť ľudí chodí do práce autom, ale z nej veľká časť nie sama, kolegovia sa striedajú vo vozeni do práce kvôli nákladom.
Školy sú veľkým zdrojom prenosu až do 20%, jednoznačne to vidieť z vekovej štruktúry infikovaných , keď dominujú 6-18 roční. Túto mieru infekcie kopírujú ich rodičia vo veku 30-45 rokov, následne to šíria vo fabrikách a firmách.
Potom sú tu rodiny, v ktorých spolu trávime najmenej tretinu dňa, víkendy celé. V rodinách dochádza vzhľadom na množstvo času tráveného v spoločných priestoroch k prenosu v rozsahu 20% z infekcii.
Opatrenia sa v ničom nedotýkajú, ani nemôžu , nemocníc a zdravotníckych zariadení, vrátane čakárni.K istej miere prenosu tam bude dochádzať, lebo sa tam koncentrujú osoby najpravdepodobnejšie infikované. Bude to niekde medzi jedným až piatimi percentami.
Potom tu máme prevádzky , ktoré budu otvorené tak či tak , aj keď bude, akože lockdown aj pre očkovaných, čiže potraviny, drogérie, lekárne. Je jasné, že priemerný občan Slovenska ide častejšie do obchodu s potravinami ako do kina, na večeru, do wellnesu... V esenciálnych prevádzkach strávi človek oveľa viac času ako v neesenciálnych. Nepredpokladám, že priemerný Slovák strávi vo fitnes viac ako hodinu mesačne, k tomu je matematicky úmerné riziko, že tam bude infikovaný
Zrátané a podčiarknuté: opatrenia sa netýkajú 81-86% kontaktov. Ďalších 10 až 12 %, tvoria najčastejšie navštevované esenciálne prevádzky. Tie budú ďalej v prevádzke pri všetkých scenároch. To, čo oparenia zasahujú predstavuje maximálne 5% možných časových okien na prenos infekcie.
To, čo vláda predvádza je Potemkinovský boj s infekciou. Pri reprodukčnom čísle 1,25 treba zmenšiť počet možných prenosov infekcie oveľa výraznejšie. Toto sú opatrenia pre opatrenia , aby vláda niečo akože robila.
Aby to nevyznelo ako zbytočná kritika, dovolím si dve nevyžiadané rady:
Prvá, čo najskôr pošlime čo najviac školákov do škôl v prírode, na dva - tri týždne, ideálne do Vianoc. Oddelíme dve skupiny, v ktorých sa to najviac šíri a premiešava. Tým sa výrazne zníži šírenie v rodinách , každý prekonaný je brzdou šírenia. Zároveň keď sa infekcia nebude šíriť v rodinách, spomalí sa výrazne jej šírenie vo firmách a fabrikách kde pracujú rodičia školou povinných deti.
Multiplikačný efekt tohto opatrenia by mohol znížiť šírenie infekcie o 30+ %. Toto opatrenie nie je na úkor žiadnych ústavných práv, ktoré sú výrazne obmedzené súčasnými opatreniami. To že by týmto vláda výrazne pomohla, ubytovaciemu a reštauračnému sektoru by bol príjemný vedľajší efekt.
Druhá rada: vláda , ktorá chce aby sa ľudia očkovali, musí zabezpečiť dostupnosť očkovania. Bratislava je najzaočkovanejšia v kategorii 65+. Každý jeden Bratislavčan má dostupnú MHD, ktorou sa vie dopraviť na miesto očkovania, podobne je to všetkých väčších slovenských mestách. Zaočkovanosť je najslabšia na východe a juhu Slovenska, náhodou tam najviac ľudí žije na vidieku. Pokrytie dopravnou dostupnosťou je zhodou okolnosti tiež najslabšie. Zhodou okolnosti to koreluje so zaočkovanosťou.
Ak chce vláda niečo spraviť so zaočkovanosťou, nech vytvorí 300 mobilných očkovacích jednotiek, ktoré do Vianoc ešte 10 krát navštívia každú aj tú najposlednejšiu obec na Slovensku. Potom si budú môcť povedať, že niečo urobili. A nie iba na tlačovkách deklarovať ako im záleží na každom živote.