Január 2004 je pre slovenský dôchodkový systém pamätný. Zákonom č. 43/2004 Z. z. sa stanovili prvotné pravidlá pre druhý pilier a pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Keď rok nato vstúpil zákon do platnosti, sporitelia si od roku 2005 začali posielať príspevky na svoje osobné dôchodkové účty.
Rok 2004 však priniesol aj mnohé zmeny v prvom pilieri.
Je zaujímavé zahĺbiť sa do dobového čítania a štatistík z tohto obdobia.
Ako si predstavovali tvorcovia zákona odchod do dôchodku o 20 rokov
V roku 2004 sa mesačne vyplácalo okolo 900-tisíc starobných dôchodkov. Skok do súčasnosti – Sociálna poisťovňa hlási na konci roka 2023 viac ako 1,1 milióna starobných dôchodcov. Nárast počtu dôchodcov je evidentný na prvý pohľad.
Aby sme však pochopili skutočnú silu starnutia populácie, musíme zohľadniť ešte to, ako sa menil vek odchodu do dôchodku.
Zákonný dôchodkový vek na začiatku milénia bol pre mužov 60 rokov a pre ženy od 53 do 57 rokov v závislosti od počtu vychovaných detí.
Dnes sa nám to zdá neuveriteľné. Vtedy sa však zdalo neuveriteľným, že by sa vek odchodu do dôchodku mal zvyšovať.
Pôvodné plány na zvyšovanie dôchodkového veku boli opatrné – zjednotenie dôchodkového veku na 60 rokov – aj to až v roku 2028.
V januári 2004 sa schválil rýchlejší rast dôchodkového veku, a to na jednotných 62 rokov v roku 2024.
Odvtedy dôchodkový vek prešiel viacerými úpravami a realitou roku 2024 je dôchodkový vek 63 rokov a dva mesiace.
Mimochodom – ekonomicky aktívnych mužov a žien, ktorí by podľa pravidiel z roku 2000 boli už na dôchodku, je dnes približne 300-tisíc. (Pričom ekonomicky aktívnych obyvateľov máme v súčasnosti 2,7 milióna.)
Ako to je so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku
Stručne? Stále sa to zvyšuje.
Zvyšovanie dôchodkového veku je totiž extrémne účinné opatrenie, lebo zasahuje obe strany dôchodkovej rovnice. Zvyšuje príjmy a zároveň znižuje výdavky priebežného dôchodkového systému.
Tempo starnutia populácie, ktoré nás čaká v najbližších dvoch dekádach, však nepoľaví. Zvyšovanie dôchodkového veku už nebude stačiť na to, by sme tú dôchodkovú rovnicu zvládli.
A práve preto vznikol druhý pilier, aby v časoch najväčšieho tlaku na priebežne financovaný prvý pilier rozdelil ťarchu financovania dôchodkov na dva piliere.
Krajiny, ktoré majú silný druhý pilier, sa pravidelne umiestňujú na prvých miestach udržateľnosti penzijných systémov. Oslabovanie druhého piliera napríklad cez znižovanie príspevkov nie je preto riešením, ale len odsunutím problémov do blízkej budúcnosti.
Všetci si dnes prajeme, aby sa dôchodcovia mali čo najlepšie. Ale dôchodcovia tu budú aj o desať či pätnásť rokov. A aj oni si budú žiadať dôstojné dôchodky.
Pri riešeniach preto musíme zohľadňovať nielen dnešnú štedrosť, ale aj budúcu udržateľnosť dôchodkového systému. V tomto má druhý pilier nezastupiteľný význam.
Kde sme po dvadsiatich rokoch
Za tých 20 rokov od svojho schválenia prešiel druhý pilier mnohými zmenami. Niektoré viedli k lepšeniu nastaveniu, viaceré sa spätne ukázali ako chybné, s negatívnym dosahom na úspory našich sporiteľov.
Po celý čas existencie sa však druhý pilier teší dôvere a podpore svojich klientov.
Cieľom dôchodkových správcovských spoločností je priniesť v rámci nastavených pravidiel čo najvyššie výnosy. A som presvedčený, že sa nám to darí.
Jedným z dôkazov je aj uplynulý rok – druhý pilier zaznamenal rekordné zhodnotenie úspor, ako aj rekordný záujem mladých ľudí o vstup. A tak dnes môžeme povedať, že v druhom pilieri je viac ako 1,8 milióna sporiteľov s úsporami takmer 14,5 miliardy eur.
predseda Predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností
Upozornenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
