Podľa Fregeho poňatia je možné poznať zmysel slov, ale nepoznať ich význam.
Rovnako jeden zmysel slova môže mať viacero významov.
To je situácia, v ktorej sa dnes starobné dôchodkové sporenie zjavne nachádza. Takmer každý vie, aký je zmysel starobného dôchodkového sporenia, ale predstavy o jeho význame sa diametrálne rozchádzajú.
Základný rozpor tu nachádzame už v dvoch legislatívnych normách (v zásade je šťastie, že ich nie je viac). Rozpory v hlavách ľudí sú už len logickým dôsledkom daného stavu a predchádzajúcich vyjadrení „erudovaných“ odborníkov. Zákon č. 43/2004 Z. z. označuje starobné dôchodkové sporenie ako sporenie, ktorého účelom je zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým v prípade smrti.
Na druhej strane, predložený návrh ústavného zákona v článku 9 označuje starobné dôchodkové sporenie ako príspevkovo definovaný systém, ktorého hlavným cieľom je dlhodobé zhodnocovanie povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie.
Ťažko hľadať, kde je pravda.
Významom povinnej kapitalizácie je predsa zmena spôsobu financovania dôchodkových dávok. Inými slovami – diverzifikácia zdrojov na budúcu výplatu dôchodkov. Čiastočne tak dokážeme obísť nepriaznivý demografický vývoj.
Zhodnocovanie týchto zdrojov má hlavný cieľ – ochrániť akumulované prostriedky pred infláciou. Ak toto dokáže starobné dôchodkové sporenie splniť, už si zaslúži absolutórium. Áno, môže byť ambíciou správcov zhodnocovať zverené prostriedky čo najlepšie, ale pri primeranej miere rizika. Tento predpoklad už návrh ústavného zákona nespomína a odvoláva sa na osobitný predpis. Škoda.
Je teda významom (cieľom) starobného dôchodkového sporenia akumulácia príspevkov a následná výplata časti dôchodkových dávok alebo dlhodobé zhodnocovanie povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie?
Na druhej strane, aj cesta môže byť cieľom, prečo nie.
Treba si však dať pozor na presvedčenie, z ktorého tento prístup vyplýva. A to: čím vyššie zhodnotenie bude v druhom pilieri, tým bude starobné dôchodkové sporenie sekundárne vyplácať vyššie dávky a tým bude aj výrazne nižší tlak na priebežné financovanie.
Treba povedať, že ide o omyl.
Dlhodobo nie je možné, aby výnosy z investovania (pri akceptovateľnej miere rizika) boli vyššie, ako je výnos z trhu práce, čiže rast miezd. Navyše podiel starobného dôchodkového sporenia na výplate dôchodkových dávok neprekročí pravdepodobne jednu štvrtinu (tak, ako je pomer príspevkov).
To znamená, že význam zhodnotenia úspor v starobnom dôchodkovom sporení na celkovej výške dôchodkovej dávky nemôže byť taký zásadný, aby sme kvôli tomu zmenili vnímanie významu slovného spojenia starobné dôchodkové sporenie.
Nesporné výhody starobného dôchodkového sporenia sú predsa niekde úplne inde – adresné prostriedky na individuálnom osobnom účte, zdrojová diverzita dôchodkových dávok, priamoúmerná miera zásluhovosti priznanej dávky, podstatné zníženie záťaže budúcich generácií. To sú nezvratné výhody jednoznačne hovoriace za existenciu povinného starobného dôchodkového sporenia. Nehľadajme niečo navyše, čo môže vyvolať len iluzórnu predstavu a nenaplnené ambície.
Michal Němec, odborník na dôchodkový systém a zakladateľ prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne na Slovensku
Tri eseje, tri zamyslenia
Upozornenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
