Na zlate s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nezbohatnem. To by sa človek musel s časovaním pomerne presne trafiť a zároveň v ňom mať alokovaných priveľa úspor. To prvé nevie robiť ani Warren Buffett, to druhé je gambling.
Napriek tomu sa na prednáškach pravidelne stretávam s nerealistickými očakávaniami ohľadom toho, ako zlato zmení životy svojich držiteľov. Ľudia si jeho držanie pletú s investíciou a nádejajú sa, že práve zlato zapláta medzeru medzi ich nízkym príjmom a vysnívaným životným štandardom. Vkladajú do neho falošné nádeje, a preto aj neprimerane veľkú časť svojho majetku. Podobnú chybu som si všimol u viacerých nadšencov kryptomien. Pochopenie funkcie zlata v portfóliu a adekvátna alokácia majetku do tohto aktíva pomôžu predísť budúcemu sklamaniu.
Centrálne banky majú 11 % rezerv v zlate
Počas vrcholiacej finančnej krízy v roku 2008 mali európske banky obrovský problém s dolárovou likviditou. Americká centrálna banka ešte nevytvorila dolárové swapové programy a európske finančné inštitúcie sa nevedeli dostať k americkým dolárom. Švédska centrálna banka Sveriges Riksbank použila svoje rezervy v zlate ako zábezpeku vo swape za americké doláre, ktoré okamžite poskytla švédskym komerčným bankám. Vďaka zlatu nemuseli čakať na to, kedy a ako sa rozhodne na vzniknutú situáciu reagovať americká centrálna banka. Zlato zabezpečilo švédsku suverenitu a udržalo banky v hre. „Zlato je perfektnou pokladničkou, je kotvou pre dôveru vo finančnom systéme. Ak systém skolabuje, zlaté rezervy môžu poslúžiť ako základňa, z ktorej ho možno opätovne vybudovať,“ zdôvodňuje na svojej internetovej stránke Holandská centrálna banka, prečo drží na svojej súvahe viac než 600 ton zlata, 72 % svojich celkových rezerv.
Napriek tomu, že zlato už polstoročie nemá formálnu funkciu vo svetovom finančnom systéme a štátni ekonómovia ho nálepkujú emotívnymi prívlastkami ako „barbarský prežitok“, v manažovaní rizika ho používajú nielen súkromné finančné inštitúcie, ale aj samotné štátne centrálne banky. Žijeme v zaujímavom kontraste, keď ho bežní ľudia zväčšia vôbec nevlastnia, no vo finančnom systéme hrá extrémne dôležitú funkciu. Zlato je dnes jedným z najobchodovanejších aktív na svete s najlikvidnejším trhom. Keďže nenesie riziko tretej strany, s obľubou sa používa aj ako zábezpeka vo finančných transakciách, pričom jeho význam rastie s rastúcou nedôverou k finančným inštitúciám.
Výbor Európskeho parlamentu pre ekonomické a menové záležitosti schválil v máji 2011 používanie zlata ako kolaterálu. Zlato ako kolaterál akceptujú aj najväčšie clearingové domy a investičné banky ako napríklad J. P. Morgan. O využití zlata sa hovorilo aj v súvislosti s hľadaním riešenia európskej dlhovej krízy a o jeho použití ako kolaterálu sa špekulovalo aj pri krízovom riešení problémov Talianska s refinancovaním. Objavili sa návrhy garancií úverov European Financial Stability Facility (EFSF) zlatými rezervami vybraných členských krajín EMÚ. V niektorých krajinách sa diskutuje o opätovnom používaní zlata ako zákonného platidla (návrh Švajčiarskeho zlatého franku, návrh zlatých peňazí v americkom štáte Virginia a v ďalších amerických štátoch. V americkom Utahu je už zlatý a strieborný dolár zákonným platidlom v paralelnom obehu s americkým papierovým dolárom.
Centrálne banky po celom svete držia zlato ako jednu z foriem rezerv. Najviac rezerv majú v amerických dolároch, nasleduje euro a na treťom mieste je zlato, v ktorom je 11 % všetkých rezerv. Vzhľadom na nestabilitu celosvetového finančného systému rastie význam zlata v monetárnej politike.
Kým do roku 2010 centrálne banky zlato skôr predávali, po tomto roku každoročne zlato skupujú. Neopodstatnená viera v schopnosti centrálnych bankárov zabezpečiť stabilný finančný systém zmizla s investičnou bankou Lehman Brothers. Zmenila sa paradigma a objemy, ktoré centrálne banky z trhu postupne sťahujú, narastajú. V roku 2018 centrálne banky skúpili z obehu 651 ton zlata, čo bolo o 74 % viac než v roku 2017 a zároveň je to najviac od roku 1971. Za prvých 7 mesiacov roka 2020 nakúpili 260 ton, za prvých 8 mesiacov roka 2019 rekordných 490 ton. Čisté nákupy centrálnych bánk za celý rok 2020 sa odhadujú na 325 ton. Celkovo zlaté rezervy centrálnych bánk za poslednú dekádu narástli o 4 300 ton a dnes sa pohybujú okolo 34 tisíc ton.
