Začiatok Sobota večer na autobusovej stanici na Mlynských nivách v našom hlavnom meste. Skupinka prevažne mladých ľudí stojí vo vestibule a čaká plná očakávaní na odchod autobusu. Návšteva Bruselu odštartovala. Hlavný organizátor Palo Poláček z občianskeho združenia CARDO zrátal účastníkov a dal pokyn k odchodu do hlavného mesta Európy. Akciu, ktorá mala aj duchovný rozmer odštartoval kňaz Ľubomír Fabčin z OZ CARDO a kňaz Ondrej Šmidriak z Katolíckej univerzity. Pomodlili sme sa za cestu, za celý program, za účastníkov, ale aj za Svätého Otca. V Rakúsku, počas pätnásť minútovej prestávky na ceste Janko Gyulai oznámil smutnú správu. Rakúska rozhlasová stanica oznámila smrť pápeža Jána Pavla II. Pokračovali sme modlitbami za tohto veľkého muža, ktorý dal príklad nám všetkým, ako žiť našu vieru. Príchod do BruseluNa druhý deň, ráno okolo deviatej sme dorazili pred hotel Vendome v Bruseli. Čakal nás pred ním usmiaty páter Vrecko, slovenský salezián žijúci v Bruseli, spoluorganizátor tohto stretnutia. Odložili sme si veci v hoteli a vyšli sme s pátrom Vreckom do mesta, prezrieť si uličky tohto symbolu Európy. Mnohí chceli vidieť Atómium, jednu z najznámejších atrakcií, nakoniec sme však všetci ostali v centre mesta. Nikto sa nechcel stratiť, a veď aj tam sa bolo na čo pozerať. UbytovanieNásledne sme sa pobrali do hotela, ktorý sa stal na dva dni naším prechodným domovom. Bol to trojhviezdičkový hotel Vendome, v ktorom jedna noc stála 160 EUR, čo je vyše 6000 korún. A bolo tam super. Tak napríklad vykurovaná kúpeľňa, televízor na izbe atď.Večera v Saleziánskom dome v BruseliKeďže sme po vyčerpávajúcom dni ostali značne hladní, vybrali sme sa na okraj Bruselu, kde nás výborne pohostili Bruselskí saleziáni. Po svätej omši prišla kráľovská večera. Počet chodov som ani nerátal, ale myslím, že ich bolo šesť. Po večery sme sa vybrali do hotela oddýchnuť si po vyčerpávajúcom dni. Bolo strašne dusno a horúco (cca 16 stupňov) a spať sa muselo pri otvorenom okne.Druhý deň:Návšteva Európskej biskupskej komisie (COMECE)Ráno sme prišli do sídla COMECE, čo je Európska biskupská komisia. Traja páni nám o nej dali zaujímavú prednášku, z ktorej som však nič nerozumel, nakoľko angličtinu neovládam. Po tejto návšteve sme sa vybrali do neďalekého informačného centra, kde sa nachádzali tisícky materiálov o Európskej únii a jej fungovaní. Vzhľadom na to, že som ich nabral toľko, že som ich potom ledva dokázal odniesť, som dostal prezývku „zberateľ“. Návšteva Európskych inštitúcií a prednášky o fungovaní EÚNasledujúci program bol naplnený prednáškami o fungovaní Európskej únie. Absolvovali sme viacero prednášok rozdelených do tematických skupín (napríklad školstvo, zamestnanosť, rozširovanie EÚ). Po každej téme nasledovali otázky od účastníkov školenia, ktoré boli skutočne k veci. Tieto prednášky prebiehali v budove Európskej komisie v rokovacej sále, z čoho sme mali značný zážitok. Večer pred odchodomBola posledná príležitosť niečo si kúpiť, odfotiť, ochutnať belgické pivo, či len tak sa prejsť po krásnom meste. Už nebolo tak horúco ako v predošlí deň, a optimistov, ktorí nenosia so sebou dáždnik (ako ja), prekvapil vytrvalý dážď. Využil som voľno a išiel som kúpiť pár suvenírov a niečo cestou nafotiť. Bol som hrdý na to, keď sa mi podarilo dorozumieť sa v predajni potravín po nemecky. Na otázku „Wo kaufe ich jetzt einige Brot?“ som žiaľ dostal nepriaznivú odpoveď: „Leider. Ich weise nicht.“ No napriek tomu som pokračoval v optimistickej nálade. Vo vestibule hotela Vendome som stretol partiu našich, ktorí sa chystali ísť do ulíc. Pridal som sa a neoľutoval som. Belgické pivko bolo síce drahé, ale veľmi dobré. Čakal nás náročný, ale veľmi zaujímavý deň, preto sme sa v meste dlho nezdržali.Tretí deň:Obed s Petrom Šťastným a návšteva u Jána FigeľaPo vynikajúcich raňajkách sme si poodnášali veci do autobusu. Rozlúčili sme sa s pekným hotelom a vyštartovali sme na poslednú sériu prednášok. Na obed sme boli pozvaný do Hotela Plaza, kde s nami obedoval bývalý hokejista a terajší poslanec Európskeho parlamentu, Peter Šťastný. Bolo to veľmi zaujímavé. Som rád, že sa mi ešte pred obedom podarilo urobiť s ním interview. Počas obeda sme sa s ním neformálne rozprávali o únii, o hokeji, o hodnotách atď. Potom, ako nám Peter Šťastný dal autogramy a ako sme si urobili spoločnú fotku sme sa svižným tempom vybrali do budovy, kde zasadá Európska komisia. Nie všetci sme to mali so vstupom do budovy jednoduché, pretože doklady sme si zabudli v budove, kde sme mali prednášky. Nakoniec sa však podarilo dostať sa dnu na základe povolenia na vstup do druhej budovy EK a zadania dátumu narodenia. Vyšli sme na deviate poschodie a sadli sme si do sály, kde zasadá Európska komisia. Sem o pár minút prišiel slovenský Eurokomisár Ján Figeľ, s ktorým sme sa porozprávali hlavne o únii, o školstve, ktorému sa ako Eurokomisár venuje. Pán Eurokomisár sa však po hodine pekného rozhovoru musel pobrať na dôležité rokovanie, takže sme si spravili spoločnú fotku a pobrali sme sa na posledné prednášky do druhej budovy Európskej komisie.Posledné minúty v BruseliPo poslednej prednáške sme si urobili posledné fotky a čakali sme na dohodnutom mieste (v časti Schuman) na autobus. So smútkom, ale aj s nádejou sme okolo šiestej večer opustili hlavné mesto Európy, ktoré nám tri dni urobilo krásne zážitky zo spoznávania našej Európy. V autobuse bola super atmosféra. Tí, ktorí ešte nespali mi poskytli odpovede na moje otázky, potom sme si pozreli dokumentárny film o misionároch v Ekvádore a v ríši snov sme snáď spomínali aj na zážitky, ktoré sme v Bruseli zažili.Das Tor zum neuen EuropaBrána s týmto nápisom nám napovedala, že o pár minút sme na Slovensku. Vystúpili sme na Mlynských nivách v Bratislave, rozlúčili sme sa, poďakovali organizátorom, urobili posledné fotky, a plný vďačnosti sme odchádzali do svojich domovov.PoďakovanieVďaka patrí najmä organizátorom z OZ CARDO, ale aj nám všetkým, ktorí sme obetovali 30 hodín cesty, aby sme sa mohli dozvedieť niečo nové o Európskej únii. Zažili sme zážitky, na ktoré len tak ľahko nezabudneme. Aj toto nás vyzýva k tomu, aby sme boli natoľko zodpovední, aby sme aj my prispievali k fungovaniu Európskej únie. Nie všetko v únii je ideálne. Je však na nás všetkých, aby sme ju svojou konštruktivitou zlepšovali. Máme čo únii povedať. Slovensko má svoje miesto v Európskej únii. To však nie je fráza, je to zodpovednosť, ktorá pre nás všetkých vyplýva. Naplňme ju minimálne svojim záujmom o informácie, ale aj svojou angažovanosťou najmä vo voľbách do Európskeho parlamentu. Sloboda nám tu dlhé roky chýbala. Sloboda ľudská, ale aj ekonomická. My všetci sme videli, že to nie je dobré. Doplatila na to ekonomika, ale veľmi trpeli aj ľudia. Teraz slobodu máme. Sme súčasťou Európskeho spoločenstva. Neberme to ako samozrejmosť, ale buďme konštruktívny, aby sme svojou angažovanosťou mohli pomôcť dobrej veci.Michal Albert, študent žurnalistiky na FF KU v Ružomberku
