Koniec križiackym výpravám!

A prešiel som snáď celé stotisícové mesto. V kostole St. Paulus Kirche (kostol sv. Pavla) bola svätá omša avizovaná v nedeľu na pätnástu hodinu. Prišiel som tam tesne pred pätnástou. Kostol bol prázdny a žiadna omša nebola. Hľadal som ďalej, ale nenašiel som. Biblické pravidlo „Kto hľadá nájde“ sa mi tento krát nepotvrdilo. Cez týždeň som sa dostal na omšu do jedného kostola, ktorého meno si už nepamätám. Kostol bol takmer prázdny a kňazovi miništrovali dve dievčatá. Nedávno sa v českej Cirkvi začala rozprava o tom, aká bude budúcnosť Cirkvi v Čechách. V nej chce Cirkev diskutovať o tom, ako sa priblížiť k ľuďom. V tejto súvislosti musím spomenúť obavy otca Augustína Vrecka, saleziánskeho misionára z Bruselu, ktorého som nedávno stretol v Banskej Bystrici. Okrem iného mi povedal, že kríza, ktorá je v súčasnosti v Cirkvi na západe, príde aj na Slovensko. Čo môže zachrániť Cirkev na Slovensku? Čo môže prilákať mladých, ale aj starších ľudí do Cirkvi? Čo im pomôže vrátiť sa? Čo ich presvedčí, aby začali veriť? Myslím si, že prvoradý by mal byť príklad veriacich ľudí! Inak sa to nepodarí. V druhej časti tohto príspevku by som chcel poukázať na to, že veriaci ľudia sú dnes skutočne už aj na Slovensku liberálnejší ako niekedy. Spomeniem príklad jednej nemenovanej kamarátky, ktorá mi prezradila, že chodí do kostola, verí v Boha, chodí na spoveď, ale jej chlapec je neveriaci. Priznala sa, že spolu spávajú. Na moju opatrne položenú otázku, či v tom nevidí problém mi jednoznačne odpovedala, že v tom nevidí absolútne žiadny problém. Myslím si, že takýchto prípadov je mnoho. S touto kamarátkou sa samozrejme kamarátim naďalej a v žiadnom prípade ju neodsudzujem. Ľudia nie sú na odsudzovanie, ale na pochopenie. Ak som to niekedy robil, tak sa všetkým ospravedlňujem. Zrejme som zabudol, že v prvom rade sa musím pozerať na seba, že ani ja nie som svätý! Myslím si, že by sme nemali nikomu robiť svedomie, ale pôsobiť na nich nevnucujúco a neodpudzujúco svojím príkladom. Ak sa pozrieme na svoju hriešnosť zistíme, že nikto nie sme svätí! Preto nasleduje ďalšia otázka, či má vôbec niekto z nás hriešnych právo odsudzovať hriešnika? Určite nie, veď to povedal aj sám Ježiš Kristus. Myslím si, že môžme maximálne upozorniť, ale nie odsúdiť. Domnievam sa, že najviac, čo môžme urobiť, je dávať vlastný príklad. A vtedy, keď sa oň budeme snažiť, zistíme, že to nie je až také jednoduché. A možno aj to nám pomôže k vlastnej pokore a každý z nás si vtedy zrejme povie: „veď ja som tiež rovnaký hriešnik!“ To, čo priamo nadväzuje na predchádzajúcu pasáž je spolupráca, alebo vzájomné odsudzovanie. Majú sa kresťania, resp. konzervatívci s liberálmi odsudzovať, alebo majú spolupracovať a rešpektovať sa? Myslím si, že kresťania (konzervatívci) sú odsúdení na spoluprácu s liberálmi a platí to aj naopak. Len nie som presvedčený, či je slovo „odsúdení“ dobrým vyjadrením. Jednoducho sa nemôžeme separovať. Myslím si, že by sme mali spolupracovať. Veď všetci sme ľudia. Je nevyhnutné uvedomiť si, že sme rovnako hriešni ako liberáli, hinduisti, ateisti, moslimovia, budhisti, ateisti, atď. Myslím, že pokora ako taká pomôže aj Cirkvi prilákať ľudí. Som presvedčený o tom, že pyšné odsudzovanie ľuďom určite nepomôže. Už mnohokrát v živote, aj na vlastnej koži, som sa presvedčil, že jedine príklad a pokora sú to, čo môže presvedčiť o viere. Je faktom, že všetci sme hriešni, aj liberáli, aj konzervatívci, a myslím si, že najdôležitejšie je to, aby sme si to uznali. Už nie je čas na odsudzovanie, ale na spoluprácu s vedomím si vlastných chýb. Veď všetci nejaké máme. Môžem povedať za seba, že tých chronických chýb mám skutočne neúrekom. A som rád, že si to môžem povedať. Keby som si to nedokázal povedať, bola by to asi katastrofa. Veď inak by to asi nemohlo byť. Aj to, že si uvedomujem vlastnú hriešnosť mi nedovolí odsúdiť kamarátku, ktorá spáva so svojím priateľom. Ďalšou otázkou je či naozaj nie je jedinou cestou spolupráca s liberálmi. Myslím si, že nie je čas na vojny, ale na spoluprácu a vzájomnú toleranciu. A tiež som presvedčený, že najdôležitejšia je pokora, veď skutočne nikto nie sme bez hriechu!