Bolo to vidieť aj na ružomberských študentoch. Smiali sa a mnohí určite nevedeli, za čo štrajkovali. A ak vedeli, tak mnohí len povrchne. Tento fakt bol preukázaný aj pri mnohých protivládnych štrajkoch v minulosti, kedy sa mnohí štrajkujúci na kameru vyjadrili, že nevedia, za čo konkrétne štrajkujú. Ružomberskí stredoškoláci sa smiali, čo zrejme nebolo v štrajkovom pláne. Alebo možno bolo. Ale o čom je to potom celé to štrajkovanie? Slováci nevedia štrajkovať. Možno sa naša schopnosť štrajkovať, bude zvyšovať priamoúmerne so zvyšovaním záujmu o veci verejné. Záujmu, ktorý však nesmie byť len povrchným odfajknutím si políčka „intelektuálnosť“ v našom osobnom denníku. Neupieram právo na štrajk, ale nesmie to byť folklór. Štrajkujúci musí vedieť za čo štrajkuje, inak je len folklórnym hráčom rôznych „mocností“.MICHAL ALBERT, študent žurnalistiky, Banská Bystrica
