Nielen maďarský jazyk a slovenský prístup k turistom

Maďarčina na slovenských chatoch Na slovenských chatoch sa často stáva, že tam spolu komunikujú aj maďarsky hovoriaci spoluobčania. Reakcie takzvaných „hejslovákov“ nasledujú asi po piatej takejto vete. Vyzývajú týchto Maďarov, aby išli za Dunaj, alebo aby sa maďarsky rozprávali na maďarských chatoch. Sú to typické reakcie hejslovákov. A ktovie, či aj títo hejslováci v nedávnom prieskume neuviedli, že by sa radšej narodili v inej krajine, ako na Slovensku. Je to smutné. A pri otázke chatujúcich Maďarov sa pýtam: Čo ak sú títo chatujúci Maďari občanmi južných susedov a kdesi z budapeštianskej internetovej kaviarne sa prihlásili na slovenský chat, lebo sa im možno ten chat páči, alebo sa chcú zoznámiť s niekým zo Slovenska? Aj v tomto prípade by sme ich chceli vyhadzovať? Veď tomu občanovi Maďarska z Budapešti, či z Békešskej Čaby, robíme reklamu našej krajine. No keď im však vynadáme a pošleme ich niekam, tak to žiaľ reklama nie je. Takto ich veru do Vysokých Tatier neprilákame. Nemecký, či maďarský jazyk na hlavnej stanici Ak na hlavnej stanici v Bratislave odznievajú oznamy okrem slovenského aj v nemeckom jazyku, nikoho to nepoburuje. Aspoň som si nevšimol, že by niekto vykrikoval, prečo sem ťahajú nemecký jazyk. Veď predsa cez túto stanicu prechádzajú Nemci, Rakúšania a chceme im vytvoriť vhodné prostredie na cestovanie. Ale touto stanicou prechádzajú aj Maďari. Ak by však odznel na spomenutej hlavnej stanici oznam aj v maďarčine, boli by sme zrejme pobúrení. Minimálne by sme spozorneli. Pýtam sa prečo? Nie je maďarský jazyk rovnaký ako nemecký? Nie je maďarský turista rovnaký ako ten nemecký, či rakúsky? Samozrejme, že je, o tom snáď nikto nepochybuje. Ale prečo potom nie je rovnaký aj princíp? Mnohí si povedia, či aj na budapeštianskej Keleti pájaútvár odznie niekedy oznam v slovenčine. Asi nie. Ale svedčí to o maďarskom prístupe k slovenským turistom. Nerozumiem však, prečo hneď porovnávame. Chceme aby sa tu turisti, nech sú z Rakúska, či Maďarska, cítili čo najlepšie? Chceme, aby tu nechali aj nejakú korunku, aby sme z turizmu profitovali ako krajina? Asi chceme. Ale treba k tomu vytvoriť čo najlepšie podmienky, a netýka sa to len jazykovej stránky. História Nerád by som tu vyťahoval historické aspekty. O nich sa už popísalo a ešte aj popíše mnoho. Myslím si však, že treba urobiť hrubú čiaru z jednej, aj z druhej strany. Nežijeme už predsa v stredoveku, ale v 21. storočí a sme členmi Európskej únie. Jeden z oficiálnych jazykov EÚ je aj maďarčina, tak, ako aj slovenčina. Musíme prestať s vyťahovaním historických krívd a musíme sa začať vzájomne rešpektovať. Obojstranne rešpektovať! Ústretovosť k turistom Nemôže sa predsa stávať, aby sme zazerali po maďarských turistoch vo Vysokých Tatrách. Veď ak sa na to pozrieme len z toho pragmatického hľadiska, tak musíme byť radi, že prišli na Slovensko míňať kapitál a môžu nás odporučiť aj svojím známym. A nemôžeme čakať, že sa naučia po slovensky, keď idú do Tatier, do Bratislavy, či na Bojnický zámok. Práve tí, ktorí sa starajú o chod turistického ruchu by mali vedieť základné frázy v jazykoch okolitých krajín. Angličtina podľa mňa nestačí. Veď každého z nás poteší, keď sa nám niekto v cudzine prihovorí našim jazykom! Nezabudnem na trhy v maďarskom prihraničnom meste Salgótarján. Tu sa nám napríklad jeden Maďar, predávajúci svoj tovar, prihovoril v slovenčine s maďarským prízvukom. Chcel predať, a aj keď by sa určite radšej rozprával maďarsky, prispôsobil sa. Myslím si, že aj na Slovensku potrebujeme takýto prístup. Všetky turistické tabule by mali byť prepísané nielen do angličtiny, ale aj do jazykov turistov, ktorí sem často chodia: do ukrajinčiny, ruštiny, poľštiny, maďarčiny, nemčiny, možno aj češtiny, atď. Veď tých ľudí to jednak poteší, ale v prvom rade dá dôležitú informáciu. Chceme si predsa turistov prilákať, aby prišli aj o rok. Aroganciou a neochotou sa to však zrejme nepodarí. Súvisí s tým celkový prístup k cestovnému ruchu, od služieb, až po prirodzenú toleranciu. Provokácia Tento príspevok zrejme viacerých nahneval, či pobúril. Nebolo to jeho cieľom. Ale niekedy je nevyhnutné podpichnúť, aby sa veci pohli dopredu, alebo aby sa o veciach začalo aspoň hovoriť. Niekedy by nezaskočilo aj nám Slovákom hovoriť o týchto veciach trošku pokornejšie. Veľkým príkladom je pre mňa poľský profesor Tadeusz Zasępa, ktorý v roku 2002 kandidoval na Nobelovu cenu za mier. Raz mi povedal, že by nedokázal chodiť učiť na Slovensko bez toho, že by sa nenaučil po slovensky. Samozrejme, som presvedčený o tom, že všetky národnosti žijúce na Slovensku musia ovládať náš štátny jazyk. Áno. Ale nie je ich vec, ako sa rozprávajú medzi sebou v rodine, či na ulici, v obchode, alebo trebárs aj na internetovou chate? Prečo nám to stále vadí, keď na ulici stretneme maďarsky hovoriacich ľudí? A prečo píšem tento provokujúci článok? V živote sa často stretávame s tým, že občas provokujúca poznámka padne vhod, lebo sa veci pohnú dopredu. Verím, že sa nad touto problematikou pokorne zamyslíme. Je to však môj názor a netvrdím, že mám patent na pravdu. Každý by mal ovládať štátny jazyk krajiny v ktorej žije, ale snáď si nemyslíme, že mexická rodina žijúca na juhu USA sa doma, či na ulici, rozpráva americkou angličtinou.