„Byl hrozný tento stát, když musel jsi se dívat, jak zakázali psát a zakázali spívat…“ spieval Karel Kryl, keď moc zistila, že sloboda je luxus, ktorý si občan nemôže dovoliť. Rok 2025. Slovensko. A ja si vravím: čo už môže byť nebezpečné na rozhovore s moderátorom, ktorý väčšinu času rozpráva o triedení odpadu a o tom, či bude pršať? Odpoveď: všetko.
Keď rozhovor ohrozuje štát
Relácia Trochu inak s Adelou prežila trinásť rokov bez škandálu. V nej väčšinou sedia vedci, umelci, lekári či ľudia, čo robia svet aspoň o centimeter lepším. Ale tento raz STVR rozhodla, že divák slovenského verejnoprávneho média je príliš krehký na to, aby zniesol Viktora Vinczeho. Vraj „v širšom kontexte“. Nuž, konečne vieme, že väčšiu hrozbu pre spoločnosť než dezinformačné weby predstavuje… muž, ktorý nosí triedený odpad až do žltého kontajnera.
Zakázané ovocie chutí najlepšie
Tvorcovia tvrdia, že rozhovor bol odľahčený, osobný a úplne neškodný. Presne to je problém! Veď kto by dovolil, aby „nepriateľ režimu“ vyzeral sympaticky? Národ sa musí chrániť, a najlepšie tak, že mu jednoducho zakážeme obrazovku. Čo keby sa niekto náhodou nakazil pokojom a zdravým rozumom?
Malý Kryl v každom z nás
Kryl kedysi spieval zakázané piesne. Dnes už netreba zakazovať piesne, stačí preventívne zakázať rozhovor. A keby náhodou niekto zabudol, že sloboda prejavu je na prídel, navrhujem nový manuál pre moderátorov: hosť sa smie usmievať len vtedy, ak sa usmieva aj vedenie, smiech v hľadisku je povolený iba po predchádzajúcom súhlase, a všetky otázky musia začínať vetou: „Ako veľmi ste vďační, že vás vôbec pustili do televízie?“
Keď dramaturgia dostane stopku
Producent Daniel Rabina hovorí o „neprimeranom zásahu do dramaturgie“. Ale prosím vás, dramaturgia je prežitok. Veď načo nejaká tvorivá vízia, keď si môžeme kúpiť zoznam povolených hostí? Jednoduché, efektívne a najmä, bez rizika, že by sa divákom zapáčilo počúvať niečo iné, než oficiálnu pravdu.
Vitajte v realite
Slobodu slova, samozrejme, máme. Každý môže hovoriť, čo chce, len nie v televízii, nie nahlas a už vôbec nie pred ľuďmi.
A tak sa Trochu inak zmenilo na Úplne rovnako: menej hostí, viac cenzúry a viac mlčania.
Pretože, ako hovorí klasika: „bylo jim to málo, poručili dětem, modlit se jak si přálo, Veličenstvo Kat.“
