Niektorí lídri sa správajú ako rozmaznané decká a očakávajú, že im všetci budeme nadávať a zároveň im tlieskať. Napríklad Fico, dnes hovorí jednu vec, o dva dni presný opak, a pritom sa tvári, že je suverénny. Nič nové, každý s IQ nad sto, to vidí už roky.
Ale hej, aspoň máme voľby a môžeme si na neho nadávať, to nie je zlé. Máme tu Poslušné Slovensko, to aspoň počúva svojich voličov. Naproti tomu strana Smer, svojich voličov ignoruje a poslúcha iba svojho lídra Fica. A Fico sa správa ako rozmaznané decko a neposlúcha nikoho. Svoju tvrdohlavosť prezentuje ako suverénny názor, no vďaka tomu stratil podporu najsilnejších ekonomík Európy. A ostatne strany? Šuchajú nožičkami...
Do zdravotníctva ide ročne 9 miliárd eur a rozhoduje o tom politik, nie vodič sanitky ani špičkový lekár. A čo sa deje? Najjednoduchšie je zavolať záchranku, pretože dostať sa do ambulancie je takmer dobrodružstvo hodné Indiana Jonesa. A záchranky a tender? Pýtaj sa politikov, ako to chcú riešiť... to je vraj úloha pre novinárov, no nie! Aj pre občanov a všetkých, čo chcú aspoň náznak poriadku.
A teraz veľká dilema národa: hokej alebo futbal?
Hádame sa, kričíme, nadávame … a výsledok? Oba športy sú rovnako na prd. Jeden sa šmýka po ľade, druhý po tráve, ale oba športy spôsobujú rovnaké množstvo frustrácie a zbytočných reklám.
Ale aspoň máme o čom rozprávať, Boli sme majstri sveta. Aj sme. Vo všetkom a v ničom... intelektuálne výživné, že?
Napriek tomu všetkému tu žijeme.
Hádame sa, kto chce zvýšiť DPH o jedno percento a kto o dve, a pritom sa máme vlastne ako prasiatka v žite. Nič tu nemáme, takže nám to nikto nechce vziať. Nič nám nechýba, takže sami na nikoho nezaútočíme. Nie sme tak bohatí, aby k nám prichádzali mrte, ani tak chudobní, aby sme sa stali maťami smeti sami.
Le Bon mal pravdu, dav nechce pravdu. Chce cukor a bič. Ale aspoň môžeme nadávať, smiať sa, žiť slobodne a baviť sa, keď sa nám zachce. A to je priatelia celkom fajn. Alebo nie?
A tak si tu žijeme.
Sme nahnevaní, frustrovaní, občas zaskočení vlastnou krajinou, ale stále sme. Nadávame, smejeme sa, zabávame sa, fandíme, kričíme, a v tom chaose nachádzame svoju slobodu. Lebo aj keď je všetko na nič, stále je tu život, ktorý stojí za to žiť.
Alebo len prežívať?
