Temní agenti, cudzie mocnosti, sprisahania, špionáž… Politický Hollywood so slovenským dabingom. A teraz realita: údajný vodca tohto „monštruózneho prevratu“ si spokojne cucá espresso pár metrov od sídla vlády. Nikto ho neodvádza v putách, nikto nezatvára ulice. Len letná idylka a káva, čo má viac kofeínu než vládne odhodlanie.
Mesiace sme počúvali reči o ohrození slobody, o bezprostrednom útoku na demokraciu. Prišli sirény, veľké zasadnutie bezpečnostnej rady, pohľady do kamier ako pred štartom vojny… A potom? Potom ticho. Údajný pučista ostáva na slobode a vláda sa rozíde domov, akoby práve skončila poradu o tom, akú farbu bude mať nový koberček v rokovacej sále.
Opoziční politici hovoria jasne: bola to premyslená lož. Lacná hororová kulisa, ktorú má publikum žrať bez ohľadu na to, že herec stojí vonku pred divadlom a fajčí cigaretu. „Ak je nebezpečný, prečo je voľný? Ak nie je, prečo ste nás klamali?“ – otázky, na ktoré odpovede neprídu, lebo by rozbili celú kulisu.
Príprava bezpečnostných opatrení bola zverená ministerstvu vnútra vedenému človekom, o ktorom si aj vlastní spolustraníci myslia, že by nezvládol ani dohliadnuť na prvákov pri prechode cez cestu. To je ako dať Andrejovi Dankovi písať učebnicu logiky, je to len otázka času, kedy to skončí memom.
Ako spoznať slovenský puč
Má silné vyhlásenia. Premiéri, ministri a hovorcovia rozprávajú o konci demokracie a zahraničných agentoch. Realita: Najväčšou hrozbou je, že niekto vypadne z kaviarne bez zaplatenia.
Má hrdinské brífingy. Kamery, sirény a teatrálne gestá. Realita: Po zasadnutí bezpečnostnej rady sa všetci rozídu domov – vraj „už to máme pod kontrolou“.
Má hlavnú postavu. Údajný vodca pučistov.Realita: Ten istý človek pokojne sedí na terase s latté a croissantom.
Má plán opatrení. Opatrenia pripravuje rezort vedený politikom, ktorý by v lepšom prípade zvládol dohliadnuť na kolotoče na jarmoku.
Má cieľ. Udržať občanov v pocite, že bez vlády sú stratení. Realita: Bez vlády by aspoň neboli falošné poplachy.
Politická pohotovosť: vypnuté. Takto sa dnes robí mocenská propaganda: vymyslíš si hrozbu, nafúkneš ju na úroveň konca sveta, zatiahneš oponu… a necháš ľudí v strachu, zatiaľ čo ty si riešiš svoje politické účty.
Najväčší nepriateľ týchto ľudí nie je nikto „zvonku“. Je to občan, ktorý si neprečítal scenár, ktorý sa nebojí a ktorý si dovolí smiať sa.
A možno si tú kávu príde vypiť rovno k ich stolu.
