Pán Kotlár by mal mať vlastný pomník z kukuričných klasov. Pán Kotlár totiž tvrdil, že Slovákom bola podaná génová terapia, ktorá má prinútiť telo produkovať toxín. „Bola narušená integrita slovenského genofondu,“ povedal. A možno má pravdu, veď pozrite sa na nás: sprosté makovice, hlúpe kukurice. Usmiate, sebavedomé, ale stále v poli.
Nie, nie my sme na vine, že sme nevzdelaní a poverčiví. To očkovanie!
Veď nás roky očkujú, proti rozumu, proti zodpovednosti, proti základným faktom. Keď sa to celé preženie, ešte sa nájde niekto, kto povie, že nás zmenili na geneticky modifikovaných Slovákov. Vraj gény. Vraj DNA. Vraj toxíny. Vraj zrada na národe. Človek by si myslel, že v 21. storočí už rozumieme, čo je vedecký konsenzus. Ale nie, u nás sa pravda meria počtom zdieľaní, nie dôkazov.
Pán Kotlár je nový typ proroka.
Moderný, ale s dušou dedinského veštca. Tam, kde vedec vidí molekulu, on vidí sprisahanie. Tam, kde laboratórium hovorí o mikroskope, on počuje echo národného ohrozenia. A ľudia mu tlieskajú. Veď kto by nechcel veriť, že všetko zlé spôsobila injekcia a nie my sami? Je to pohodlnejšie.
Neznalosť ako štátotvorný prvok
Na Slovensku sa pestuje veľa plodín, ale najlepšie sa darí dvom: makoviciam a kukuriciam. Namiesto hláv s rozumom.
Autorka je publicistka, ktorá sa ešte nenechala geneticky upraviť, preto jej texty berte s nadhľadom a pochopením. Jej sarkazmu.
