šťastie

Na svete je možné všetko. Dokonca vyčísliť hodnotu šťastia peniazmi, alebo bodovou stupnicou od jedna po desať. Na koľko bodov by ste ohodnotili svoj pocit šťastia vy? Závisí to vraj aj od génov, dokonca až na päťdesiat percent. "Nastavená úroveň " šťastia je dedičná a počas života sa nemení a nedá sa ani ovplyvniť výchovou a vzdelaním, čo je veľká škoda... Myslím, že najšťastnejšie sú deti. K šťastiu im momentálne stačí bazén, plávacie koleso a voda. Čo potrebujete k pocitu spokojnosti? Ak ste zamilovaní, hladina hormónov šťastia stúpa... Ale čo keď nie? Je veľmi dôležité, ako človek vníma sám seba. Potrebujeme zažiť aj nepríjemné pocity,aby sme si vedeli vychutnať šťastie. Ja si vo výnimočných chvíľach hovorím: Toto si musím zapamätať. Mne sa to darí, vybavovať si vône a farby môjho šťastia. Občas ma síce moja maminka uzemní: "aby si sa z toho nepo.....", tým ma vlastne chráni, aby som nedopadla "na hubu" Aj to sa mi stáva, ale idem ďalej. Nevzdávam sa ani vo veciach, ktoré vyzerajú na prvý pohľad beznádejne stratené...Nič nerobím nasilu, nechávam veciam stať sa. Som trpezlivá, a verím v slepé šťastie. Veď všetci potrebujeme niekoho milovať, niečo robiť a v niečo dúfať. Bežne si prajeme: veľa šťastia, ale myslíte to naozaj? Ja áno. Držím sa známeho : dopraj a bude ti dopriate... Už vás vidím, ako si hovoríte: Ja nedoprajem šťastie nikomu, keď ho nemám ja. Prečo nie? Človek človeku nemá byť vlkom. Aj peniaze vo veľkom množstve vám síce uľahčia život, ale vás neurobia šťastným, to nie je v ich moci. To dokážeme len sami, tým, že sa naučíme vnímať chvíle, ktoré za to stoja. Prajem vám teda: veľa šťastia...