Dnešná spoločnosť často odmieta počuť čokoľvek, čo ohrozuje jej pohodlnú pravdu. Najväčší problém dneška preto nie je propaganda. Propaganda tu bola vždy. V rôznych režimoch, v rôznych krajinách, v rôznych historických obdobiach. Politici ju používali, médiá ju šírili a spoločnosť sa s ňou musela naučiť žiť. Skutočný problém dneška je niekde inde.
Ľudia propagande veria, ale len vtedy, keď potvrdzuje ich vlastný názor
Ak propaganda útočí na „ich“ politika, okamžite ju označia za manipuláciu. Ak však útočí na politického oponenta, zrazu sa z nej stáva pravda, ktorú treba šíriť ďalej. Fakty sa prestávajú posudzovať podľa reality. Posudzujú sa podľa toho, komu vyhovujú. A práve tu sa začína problém.
Spoločnosť sa rozdelila na tábory
Každý tábor má svoje médiá, svojich politikov a svoju pravdu. Jedna skupina verí jednému naratívu, druhá úplne opačnému. A medzi nimi sa pomaly stráca priestor pre normálnu diskusiu. Kto sa pokúsi pozrieť na veci kriticky z oboch strán, veľmi rýchlo zistí zvláštnu vec. Pre jedných je príliš liberálny. Pre druhých príliš konzervatívny. Pre jedných „progresívec“. Pre druhých „dezolát“. V skutočnosti to však často znamená iba jedno, že nepatrí do žiadneho tábora. A práve to je dnes pre mnohých najväčší problém. Nie názor. Nie argument. Ale fakt, že niekto odmieta bezvýhradne veriť „svojim“.
Politika ako súboj lojality
Politika sa postupne prestala meniť na súboj argumentov. Stala sa súbojom lojality. Nejde o to, čo politik povie. Ide o to, kto to povie.
Ak náš politik povie niečo sporné, hľadáme vysvetlenie. Ak to isté povie jeho oponent, hľadáme dôkaz, že je nebezpečný alebo hlúpy. Takto však spoločnosť nemôže fungovať.
Demokracia stojí na kritickom myslení. Na schopnosti pochybovať, overovať informácie a priznať si, že aj „naša strana“ sa môže mýliť. V momente, keď sa politika zmení na fanúšikovstvo, prestávame rozmýšľať ako občania a začíname sa správať ako fanúšikovia futbalových klubov. A fanúšik svoj tím nekritizuje. Bráni ho. Aj keď prehráva. Aj keď robí chyby. Aj keď sa mýli.
Najväčší problém dneška preto nie je propaganda. Tá tu vždy bola a vždy bude. Najväčší problém je, že sme prestali rozmýšľať vlastnou hlavou, a začali sme veriť len tomu, čo potvrdzuje náš vlastný názor.
Kritické myslenie nie je o tom, koho volíš. Je o tom, že dokážeš vidieť realitu takú, aká je, aj keď nie je prijemná. Politikom totiž naše žabomyšie vojny vyhovujú. Riešia si iba svoj luxus a svoj biznis.
Keď sa totiž dostaneš do problémov, a potrebuješ naozaj pomoc, každý politik ťa zrazu nepozná. Aj ten tvoj.
NIKTO ti nepomôže.
Môžeš aj skapať. Pomôž si sám. Tak to je.
V tomto jednom mi dáte všetci za pravdu.
