Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Mýlim sa možno, keď si vravím:
Každý je strojcom svojho šťastia
a nedočká sa vždy verejnej slávy.
Máme právo život žiť,
ako sa nám páči,
doba nám káže vyť, tak ako vlci,
no všetci sme len hráči
Hráme sa s citmi, ako s kockami,
kráčame vždy vpred.
A netrápi nás
kto skončí pošliapaný pod nami,
veď chceme všetko, hneď.
Ústa sú dávno mečom,
povie mi niekto, prečo?
Veď slová sú tak krásne
a vedia veľa vyjadriť,
no oči často chladné
pokazia význam aj najkrajšej básne.
Iskierka v oku, dávno chýba nám,
tak skúsme ju v sebe zapáliť.
Ja viem, že niekto múdry povedal:
Keď nechceš za mňa zomrieť,
tak nehovor mi ako žiť...
Ale počúvajte chvíľu
a skúste ma len trochu pochopiť
Človek človeku nemá byť vlkom.
Tak nájdite silu
a prestaňte už vyť.
Mona Alberti
