Chvíľu počúvajte všetci pokrytci,
čo sa vám peklo stalo rajom,
šťastie je inde ukryté,
nie pod nánosom špiny
a obalené bielym krajom.
Môžte nám húsť tú svoju pravdu,
aj tak vám nikto neuverí,
ja sama nevpustím vás,
ani len po prah svojich dverí.
Chcem deťom svojim rozprávať,
o divoch sveta, slobode a pravde,
nie o vojnách, biede, nešťastí a hlade.
Ak ste až takí tupí a dáte sa im kúpiť,
za tých pár drobných,
čo vám núkajú,
nemáte potom právo súdiť tých,
čo inak, ako vy, zmýšľajú.
Keď toto vravím,
je to len z mojej hlavy
a vôbec teraz nestojím
o 15 minút pomyselnej slávy.
Ľudia sú všade rovnakí,
V Ázii, Afrike, či Amerike,
tak prečo stále vytvárať,
tie pomyselné nite.
Moslim, či Arab?
nie je vám to jedno?
Veď pred bohom sme si rovní
a mali by sme kráčať vedno,
do krajších časov, lepších dní.
