Cieľom referenda bolo získať odpoveď na otázku, či chcú Holanďania ratifikovať dohodu o pridružení Európskej únie s Ukrajinou. V skutočnosti však išlo o to, aby si euroskeptické prúdy otestovali sily.
Väčšina, až okolo šesťdesiatštyri percent Holanďanov, ktorí sa zúčastnili na spomínanom referende, odmieta asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou. Toto referendum je platné, nakoľko účasť dosiahla 32,2 percenta. Ignorovať rozhodnutie holandského národa, najmä v čase, keď je Holandsko na šesť mesiacov na čele EÚ, bude nemožné a prípadné odmietnutie ratifikácie by viedlo k politickej kríze v rámci celého bloku.
Holanďania len využili nedávno prijatú možnosť nezáväzného referenda, na ktoré stačí získať tristo tisíc podpisov. Tie na internete získali bez problémov. Využili prvú možnosť, a bola to len zhoda náhod, že to bola otázka zmluvy s Ukrajinou. Poradné referendum môže sprevádzať prijatie ľubovoľného zákona a odkladá jeho platnosť až do vykonania plebiscitu. Po vyhlásení výsledku môžu zákonodarcovia zákon potvrdiť alebo ho odmietnuť.
Asociačná dohoda je predsieňou plného členstva v EÚ. Ukrajinskej skorumpovanej a oligarchickej vláde by asociácia s EÚ umožnila prijímať peniaze s predvstupových fondov, ako to napríklad robilo aj Slovensko.
Čo nám vyplýva z tohto referenda? Holanďania v ňom v skutočnosti vyjadrili dvakrát nie. Jednak zodvihli varovný prst celému európskemu projektu, až to druhé nie patrilo súčasnej politickej reprezentácii Ukrajiny na čele s Porošenkom, ktorý je podľa Panama Papers zapletený do krátenia daní a aj do podozrivých obchodov. Dosah tohto referenda je obrovský, aj keď je na prvý pohľad nebadateľný. Je to ďalší kúsok mozaiky silnejúcich revolučných nálad v Európe, bez ohľadu na to, či sa ním holandská vláda bude riadiť alebo nie.
Nalejme si čistého vína. Brusel názor Holanďanov vlastne nezaujíma. Tak ako Brusel nezaujíma názor občanov EÚ ohľadom migrácie. Na toto sa únia radšej svojich obyvateľov ani nespýta, a urobí všetko preto, aby k takémuto plebiscitu nikde nedošlo. EÚ má dva osvedčené postupy ako reagovať na „neeurópske“ výsledky referend. Ignorovať alebo opakovať. Referendum je naozaj výborná vec. Keď dopadne podľa želania vlády, je to potvrdenie jej múdrosti. Keď dopadne opačne, nie je záväzné a vláda svoj postup zváži a rozhodne proti výsledkom referenda.
Dôveryhodnosť EÚ je u väčšiny občanov stále nižšia. Holandské referendum nepoškodilo dôveryhodnosť EÚ viac ako sama únia. Nezmyselným konaním ohľadom migrácie, diktátom členským krajinám a vydieraním si popularitu určite nezískala. A dôveryhodnosť už vôbec nie.
Prípad tohto referenda ešte komplikuje skutočnosť, že budúci rok prebehnú v Holandsku parlamentné voľby. A výsledky referenda budú používané či zneužívané politikmi na rôzne ciele. Holanďania vyslali podobné politické posolstvo, ako neschválili Európsku ústavu v roku 2005.
Pred hroziacim Brexitom je tak teraz na stole aj otázka Nederxitu. Odchod zakladajúcej krajiny EÚ by bol z politického hľadiska rovnako vážny ako Brexit. Pre nespokojných Britov, ktorých čaká referendum o zotrvaní v EÚ na konci júna, by toto mohol byť nepochybne impulz.
Aj keď ide iba o referendum konzultatívne, jeho výsledky môžu v dlhodobej perspektíve ovplyvňovať politiku nielen v Holandsku, ale v celej EÚ. Vysoké percento odporcov ratifikácie bude stále slúžiť ako argument nielen v hre o Ukrajinu, ale aj v zápase o tvár celej Európy. A práve o tejto druhej otázke bolo predovšetkým holandské referendum.
Holanďania nasadili súčasnej bruselskej tvári únie poriadny monokel. Uvidíme, aký facelift bude nasledovať ďalej.
