Nedeľné voľby do katalánskeho parlamentu vyhrali tamojší separatisti. Pre mnohé strany mali preto voľby trpkú príchuť. Jeden zo subjektov, ktorý sa usiluje o oddelenie bohatého regiónu od Španielska - koalícia Junts pel Sie (Spoločne za áno, JxSí), totiž získal 62 zo 135 mandátov. Ďalšia separatistická strana, krajne ľavicová Candidatura d'Unity Popular (Kandidátka ľudovej jednoty, CUP) získala desať mandátov. JxSí by teraz mala zostaviť katalánsku vládu, ktorú podporí CUP, a ktorá bude vyjednávať s centrálnou vládou v Madride o podmienkach odtrhnutia. Ale ak budú rokovania neúspešné, chcú separatisti podľa predvolebných sľubov vyhlásiť nezávislosť jednostranne, a to do osemnástich mesiacov, teda v roku 2017.
Katalánci vyslovili jasné áno nezávislosti, povedal po oznámení výsledkov kandidát JxSí Artur Mas, ktorý stojí od roku 2010 na čele katalánskej vlády.
Katalánski separatisti sa snažia priblížiť k nezávislosti už niekoľko rokov. Avšak v rámci štruktúry španielskeho štátu, ktorý nie je federálny, ale dáva každému zo štátotvorných regiónov (takzvaných autonómnych spoločenstiev) iné právomoci a záruky, je odtrhnutie legálnou cestou takmer nemožné. A vyhliadky na ústavne získanú samostatnosť sú len veľmi hypotetické, lebo španielska ústava nedovoľuje ani usporiadanie referenda „škótskeho“ strihu ani odtrhnutie regiónu. Na druhej strane ústava by sa v najbližších rokoch mohla zmeniť.
Do budúcnosti sa na rokovací stôl možno dostane práve aj otázka reformy španielskej ústavy. Španielska vláda sa totiž obáva, že ak sa Katalánsko pokúsi odtrhnúť, ohrozí to veľmi krehké známky oživenia španielskej ekonomiky, ktorá už niekoľko rokov zápasí s nezamestnanosťou presahujúcou 22 percent.
Pnutie medzi Barcelonou a Madridom trvá už storočia. Katalánci sa sťažujú okrem iného na to, že ich bohatý región, ktorý produkuje pätinu španielskeho HDP, odvádza Madridu príliš veľa na daniach bez toho, aby sa im to vrátilo zodpovedajúcim podielom formou vládnych investícií. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že väčšina Kataláncov by chcela ostať v Španielsku, ak dostane Katalánsko priaznivejší daňový režim a zákony, ktoré lepšie ochránia katalánsky jazyk a kultúru. Napokon separatistické strany v nedávnych voľbách získali dohromady menej ako 50 percent hlasov, presne 47,8, čo iba potvrdzuje, že mnohí voliči si v skutočnosti neželajú vytvorenie nového nezávislého štátu, ale väčšiu autonómiu pre Katalánsko, prípadne federalizáciu Španielska. Inými slovami výsledky katalánskych volieb sú pre Madrid a zo širšieho pohľadu aj pre Európsku úniu problematické, ale ani pre vodcov separatistov nie sú jasným signálom pre secesiu. Nehovoriac o tom, že aj medzi stranami podporujúcimi odtrhnutie od Madridu sú značné rozdiely, pokiaľ ide o rýchlosť tohto procesu, ako aj v miere vyhranenosti postojov voči centrálnej španielskej vláde.
Na konci roka čakajú Španielov celonárodné parlamentné voľby. Zdá sa, že sa po nich bude musieť Španielsko rozlúčiť so systémom dvoch veľkých politických strán, ktoré sa striedajú pri moci.(Už som o tom písala tu.) Namiesto toho sa víťaz volieb pri zostavovaní vlády nezaobíde bez koaličného partnera.
Okrem otázky nezávislosti boli katalánske voľby aj dôležitou skúškou popularity strán Ciudadanos a Podemos. Kým prvá dosiahla dobré výsledky, druhý Podemos dopadol zle. Ciudadanos môže byť kľúčovým hráčom vo všeobecných voľbách v Španielsku, lebo slabý výkon Podemos v Katalánsku sa môže zopakovať aj na celonárodnej úrovni, čo od začiatku roka signalizujú prieskumy verejnej mienky. Podemos je v Španielsku síce stále treťou najpopulárnejšou politickou silou, ale jeho popularita výrazne klesá.
S dobrými kartami vraj vie hrať každý. A nové karty španielskym politickým stranám rozdajú už decembrové voľby. Uvidíme, kto v nich bude žolíkom.
