Je zaujímavé ako všetci vieme, že máme najdrahšie potraviny, aký doslova potravinový odpad sa k nám dováža, aké katastrofálne hygienické podmienky sú vo veľkých obchodoch a nikto z tým nič nerobí. Stále len konštatujeme a všetci mlčíme.
Kedysi sme mali družstvá , mliekárne, cukrovary, kde sme vyrábali kvalitné potraviny. Naše hygienické normy v potravinárskom priemysle boli prísnejšie a tvrdšie ako tie „západné". Teraz? Všetko sa zlikvidovalo iba preto, aby sme boli závislí od dovozu. V zahraničí ľudia zarábajú peniaze za ktoré si môžu kúpiť kvalitné potraviny, tu si človek musí kúpiť zo svojich „žobračeniek" odpad, ktorý sa sem dováža. Všetko chceme za pár eur a stále hundreme, to je typické pre Slováka. Niečo drahé pracne vyrobené na Slovensku si nekúpime, radšej lacný výrobok za pár „šupov", aby sme ušetrili. Zabúdame, že šetríme na úkor svojho zdravia. Našich bohatých politikov to nemusí zaujímať. Môžu si dovoliť nakupovať bio potraviny v zahraničí, lebo oni vytvárajú legislatívny, politický a ekonomický priestor na to, aby sa tieto nekvalitné potraviny (a iné komodity) sem dovážali. Stále tu vládne jeden a ten istý trend. Nepočujete nič, len zahraničný kapitál, zahraničné investície, úľava na dani pre zahraničných podnikateľov, ozdravenie zahraničných bánk... Svojich domácich výrobcov a producentov potravín sme si sami vytlačili na okraj, nedávame im šancu sa uživiť a ani politici im vhodné prostredie nevytvárajú. Nekričme kde sú, ani prečo nie sú.
Krajina, ktorá je v otázke potravín závislá na zahraničí, je neskutočne slabá, okolité štáty si s ňou môžu robiť čo sa im zachce, ved človek, ktorý má hlad, urobí čokoľvek preto, aby sa nasýtil. Začína sa poukazovať na to, že sme sa stali nielen potravinovým smetiskom Európy.
Ale to najväčšie smetisko vytvára stopäťdesiat ľudí...
