úsmev v detských očiach.

V slušnej spoločnosti je zvykom sa predstaviť,v slušnej...no fajn.Pochádzam z planéty B614,áno,nemýlite sa,je to celkom blízko Malého princa.Poviem vám,ten chlapec je skvelý,vždy sa s ním rozprávam,keď mi je smutno.O líške,o ruži,o všetkom...Poviete si:decko.Áno som.Vekovo dávno po limite,ale dušou dieťa plné ideálov.Dokonca aj tak rozmýšľam: sociálne,dobre a ľudsky.Aj minule, v obchodnom dome.Hľadala som koňa.Plyšového samozrejme,pre moju krstnú dcéru.Zastalo pri mne dievčatko,v rukách malo ružového poníka."Takéhoto si kúp".Zrazu som bola v detskom svete,videla som rozžiarené očká počula detský smiech.Vôbec som nechápala mamu toho dievčatka,keď sa mi začala ospravedlńovať,že strácam čas.Lebo čas,ktorý venujete akémukoľvek dieťaťu a urobíte ho šťastným je dar pre vás,že to ešte dokážete.  Bolo vysvedčenie.Koľkí z vás boli spokojní?Povedali ste svojim deťom,že ich ľúbite,aké sú úžasné a skvelé?Nie len preto,že sú vaše.Ak nie,urobte to.Potrebujú počuť nie len kritiku,ale aj chválu.potom im plamienky v očiach nevyhasnú ani v dospelosti.A vy dostanete najkrajšie vysvedčenie,keď vám dieťa povie:Mám skvelých rodičov,však to znie krásne?

Monika Albertiová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny