Estónsko sa stalo digitálnou veľmocou vďaka sérii inovatívnych krokov, ktoré boli prijaté po získaní nezávislosti v roku 1991. Základom ich úspechu bolo rozhodnutie vtedajšieho premiéra Marta Laara využiť internet ako prostriedok na dosiahnutie rovnocenného postavenia v globálnej ekonomike, čo bolo pre malý štát s obmedzenou infraštruktúrou kľúčové.
Estónska digitálna transformácia sa začala programom "Tiigrihüpe" (Tigrí Skok), ktorý sa zameriaval na rozvoj sieťovej infraštruktúry a masívne investície do digitálneho vzdelávania. Do roku 1997 malo 97% estónskych škôl pripojenie na internet, a väčšina bánk už ponúkala online správu účtov. Tento prístup zdôrazňoval dôležitosť vzdelávania a infraštruktúry ako predpokladov pre digitálnu revolúciu.
V rámci tejto digitálnej transformácie Estónsko implementovalo niekoľko kľúčových technológií. Implementovali Digitálnu Identitu, kde všetci Estónci majú štátom vydanú digitálnu identitu (eID), ktorá je základom e-štátu a umožňuje občanom vykonávať množstvo transakcií v súkromnom i verejnom sektore. Estónsko išlo aj ďalej a pokračovalo s konceptom Digitálneho Vládnutia, kde sa snaží využívať technológie ako internetové hlasovanie (i-Voting), elektronický súdny systém (e-File) a vládny cloud, čím 99% verejných služieb je dostupných online 24 hodín denne. Na zdravotníctvo taktiež nezabudli, kde Digitálne Zdravotníctvo spracúva elektronické zdravotné záznamy a občania majú online prístup k svojim zdravotným informáciám.
Tento prístup ukázal svetu dôležitosť nových a efektívnejších spôsobov poskytovania verejných služieb, pričom výhody týchto krokov obvykle prevážia nad rizikami. Estónsko takéto zmeny využívalo aj na zlepšenie svojej globálnej reputácie, zdôrazňujúc svoju prioritizáciu e-vládnutia. Inými slovami, celkový prístup a inovácie v oblasti digitálnych služieb sú považované za veľmi úspešné (https://www.sps.nyu.edu/homepage/metaverse/metaverse-blog/the-estonian-miracle-e-estonia-and-the-future-of-digital-infrastructure.html).
No a ako to vyzerá na Slovensku? Porovnanie digitálnej transformácie Estónska a Slovenska ukazuje obrovské rozdiely v prístupe a výsledkoch. Estónsko, ako som spomínal, iniciovalo svoju transformáciu už v 90. rokoch a preto dnes ponúka 99% svojich verejných služieb online.
Na druhej strane, Slovensko začalo svoju digitálnu transformáciu omnoho neskôr a stále sa snaží zlepšiť svoju pozíciu v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti. V roku 2023 boli síce na Slovensku prijaté dôležité strategické dokumenty a akčné plány, no napriek tomu stále obsadzujeme najnižšie priečky v indexoch DESI, ktoré hodnotia digitálnu konkurencieschopnosť členských štátov EÚ.
Kľúčové iniciatívy na Slovensku síce zahŕňajú Národnú koalíciu pre digitálne zručnosti a prácu, Národný akčný plán, ktorý sa zameriava na podporu digitalizácie podnikov a širšej ekonomiky a významné investície do digitálneho prechodu v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Tieto iniciatívy sa však len veľmi pomaly realizujú a dúfame, že nezostanú len na papieri.
Napriek tomu, že Estónsko v niektorých oblastiach zaostáva za inými krajinami, napríklad v oblasti mobilných platieb, jeho celkový prístup a inovácie v oblasti digitálnych služieb sú považované za veľmi úspešné. Estónsko, digitálny fenomén, ukázalo, že nie všetko, čo začína ako "reparát", musí končiť ako neúspech. V tomto prípade sa "reparát" zmenil na "digitálnu šnúru na úspech", a to tak efektívne, že dokonca aj ich e-kôň má vlastný e-pas!
