Ráno som mala o ôsmej skúšku z matiky... Išla somtam s tým, že vlastne nič neviem... Nakoniec som ju urobila, na E, tak alepôjdem ešte sa pokúsiť o viac, ak sa budem koncom júna nudiť a mať chuťešte na matiku... Ale teraz k veci, čo som chcela... Teda som sa doobedavrátila zo skúšky a pri vchode som videla nalepené plagáty s fotografiamia menami akýchsi ľudí... Vzhľadom na to, že som celkom dôvtipná, tak midošlo, že to asi budú čerství absolventi... V tom momente mi napadlo, žeči raz aj ja budem v takej pozícii... Či aj ja budem si môcť povedať „inžinierka“...Hmm, ale reálne si to neviem predstaviť, nakoľko som prváčka(ešte ani ten prvýročník nie je celkom istý...) a cesta tam, na vrchol, k trom písmenkámpred menom je ešte tak ďaleká (od skúšky z matiky II s hodnotením „E“k inžinierskemu titulu je ďaleko...). Vlastne ani neviem, čo tu teraz riešim,mala by som žiť v prítomnosti, učiť sa na skúšky v najbližšej dobe a využívaťvýhody študentského života, lebo akokoľvek super je mať titul, mať po škole,nemusieť sa viac učiť na skúšky atď., predsa len je to už potom o inom, o zodpovednosti,o práci, o ...(aspoň ja si to tak predstavujem...).
Je to po prvý raz, čo to tu všetko zažívam na intráku...Myslím, že ako to teraz začalo, tak to bude pokračovať ešte istú dobu, ľudiabudú oslavovať, budú sa tešiť... Veď si to aj zaslúžia asi, po toľkej námahe,ktorú vynaložili za tých niekoľko rôčkov svojho štúdia... Možno to raz zažijemna vlastnej koži, hoci momentálne sa mi to zdá byť tak vzdialené, taknedosiahnuteľné, ale asi každým rokom to bude bližšie a bližšie,reálnejšie a vzbudzujúce rešpekt...
Hmm... tak nič, zatiaľ budem riešiť len také prízemnéproblémy typu: matika II, manažment, makroekonómia, a pod....
