Ležím na posteli a čakám... Pozerám na obrazovku počítača a čakám... Na čo...?
Čakám, či mi náhodou nezazvoní telefón... Či niekto náhodou nezaklope na moje dvere... Či sa nezobrazí okno "máš správu"...
Telefón nemo leží pri mneNa dvere nikto neklope. Ešte aj ten počítač je proti mne.
...čakám na reakciu na moju osobu, ale nevyvíjam žiadnu akciu...
Ľudia čakajú na všeličo možné vo svojom živote... Čakajú, ale nič neprichádza... Kde je chyba? Priveľa čakáme a príliš málo pre to robíme? Alebo priveľmi chceme a čakáme a pritom najkrajšie veci prichádzajú nečakane?
Nepoznám recept, nemám návod... Asi budem naďalej čakať, čakať a dúfať, že niečo príde, niečo, čo ma pozdvihne z mojej nečinnosti, vytrhne z letargie...