Spočiatku som „neriešila“ problematiku oblekových chlap(c)ov,ale tak na začiatku nebolo čo riešiť, kým som mala menej ako možno takých 16rokov. No dobre, fakt je, že na základnej škole nebola žiadna príležitosťvidieť mojich rovesníkov v oblekoch, tak boli sme ešte deti...
Potom som prišla na strednú a stále som to nejakonevnímala ešte, žila som si v takom svojom svete odrezanom od všetkéhookolo... ale časom som si začala všímať aj svoje okolie. Boli maturanti, bolirozlúčky s nimi a tí ľudia tam vyzerali najskôr takí vzdialení, takídospelí, takí seriózni...a chalani mali obleky. Hm, zaujímavý druh oblečenia,ale kto by to riešil... Teda nevšímala som si to nejak bližšie, ani som sa nadtým nezamýšľala, kým mi raz jedna kamoška nepovedala, aké je to super – chalaniv oblekoch! A skutočne, musela som priznať, niečo na nich bolo, niečotaké iné, výnimočné... Smola, že som to opäť nemohla veľmi sledovať, lebo akosi z nevysvetliteľnýchpríčin mojich spolužiakov vidieť v oblekoch bolo možné asi tak dvakrát zarok, a to tiež len v maturitnom ročníku...
A tak som prišla na vysokú a tu je to o dosťlepšie, čo sa oblekových chalanov týka. Teda minimálne dva až tri mesiace zarok, cez skúškové sa dá pozorovať zvýšený výskyt seriózne pôsobiacich pánovštudentov(:P), v električkách, autobusoch, no všade.
Joj, chalani, uvedomujete si, ako vám to sekne? (minule somsa rozprávala s kamoškou a mi povedala, že radšej nemám napísať tentočlánok, aby potom chalani nezneužívali to, že vyzerajú tak super a vedia o tom,ale ja to risknem;))
p.s. ešteže študujem ekonómiu a tam všetci musiapôsobiť seriózne, len dúfam, že po čase tiež budem môcť byť ešte nadšená takýmihlúposťami ako teraz(no čo, treba sa tešiť z maličkostí, ako napr. chalaniv oblekoch;))
