(Dopadli nad očakávania dobre, až som sa čudovala, ale takčo, nebudem sa hádať kvôli dobrej známke, no nie?)
Ako som tak večer sedela vo vlaku domov(z toho som sícenebola až tak nadšená, že musím ísť domov, ale keď musíš, tak musíš...), eštelen vtedy som si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Uvedomila som si, že idemdomov, domov na prázdniny, že už nebudem na intráku, že už sa skončil prvý rokmôjho štúdia na vysokej škole, a že sa skončil celkom úspešne pre mňa;)
A cítila som úľavu, akoby mi nielen kameň, aleobrovská skala zo srdca spadla. Cítila som sa voľná, ľahká, pripravenávzlietnuť v najslabšom vánku, odletieť niekam ďaleko.
Stále sa tak cítim, stále sa mám fajn. Je to úplne skvelýpocit, človek by sa len smial a tešil zo všetkého. A mám pred sebou viacako dva mesiace prázdnin, času, s ktorým môžem naložiť viac-menej ako samne samej zachce. Tak teda do toho! Žiadne flákanie sa, ale 100% využitievoľného času;) Bude to skvelé, akčné leto, verím tomu, tak začíname, od zajtra,keď sa leto oficiálne začína, najdlhším dňom roka.
