Strata bolí. Človek sa cíti mizerne, bol by v tej chvíli radšej, keby sa možno nebol citovo naviazal.
Mňa vtedy ale napadla myšlienka, ktorej hodnotu až s odstupom času si uvedomujem. Napadlo mi, že sme ľudia a bez toho, aby sme sa na niečo/niekoho citovo naviazali, by bol náš život asi veľmi prázdny a bezvýznamný. A práve preto je asi nutné risknúť aj stratu toho, čo/koho máme radi, keď si potom spomenieme na to dobré a krásne, bude to stáť za to.
Je preto dôležité mať rád, je dôležité žiť svoj život tam kde sme, medzi ľuďmi, medzi ktorými sme a v reálnom čase. Je krásne užívať si život plnými dúškami a tešiť sa z prítomnosti. Lebo čas napreduje, ide rýchlejšie, ako by sme sa mohli nazdať a preto je každý okamih jedinečný a neopakovateľný... Ak niečo zmeškáme, už to nedobehneme... Je len jedna správna chvíľa na všetko a všetko je po prvýkrát každý raz, lebo je to iné, už len tým, že čas pokročil, zmenilo sa toľko vecí... A preto majme radi, majme radi teraz, hneď, nie možno zajtra, o týždeň, o rok, ale práve v tejto chvíli. Tešme sa z každodenných maličkostí, ktoré môžeme prežívať s druhými, lebo raz, aj keď už možno nebudeme sa stretávať denne, často, keď stratíme blízkeho priateľa, budeme môcť spomínať a stále sa tešiť, aký krásny čas sme prežili.
Napadol ma jeden príklad, možno nie ideálny, ale mne sa teraz veľmi páči... Teda tešíme sa z kvetov, keď cítime ich vôňu, vidíme očami ich krásu, môžeme sa dotýkať ich lupeňov. Tešíme sa, hoci fakt je, že kvet nevydrží dlho, čoskoro odkvitne, odumrie, nebude už voňať, nebude vyzerať nádherne. Avšak na nádherný kvet si spomenieme, možno občas, že aký nádherný kvet sme videli a opäť ožije v našich spomienkach, v našej pamäti...A tak nejako podobne, aj keď podstatne zložitejšie je to s ľuďmi, tak teda žime a majme radi, lebo bez risku nepríde zisk a život bez lásky je prázdny.
